Keď sa spomenie staroveké Grécko, každý si predstaví filozofov v bielych šatách, sochárov, ktorí pracujú na svojich dielach, rečníkov, sporiacich sa o možnom i nemožnom, kedy sa zastavuje aj rozum prostého ľudu.
Ale v histórii tohto štátu je aj ohromné množstvo temných stránok. Nedozvieme sa o nich zo školských učebníc, ale o jednej takejto temnej histórii sa chceme podeliť aj s vami.
Od 8. do 5 storočia pred Kristom v starovekom Grécku boli ľudia do slova a do písmena posadnutí čistotou. Hrozba číhala za každým rohom, ak sa niekto vychýlil od stanovenej normy. Dokonca aj telesné postihnutie bolo považované za neprijateľné a za niečo veľmi nechutné. Malé deti, ktoré sa narodili postihnuté, vyvážali za mesto a tam ich nechali zomrieť.
V prípade, že nastal mor, hladomor alebo vypukla vojna, okamžite začali hľadať škaredých ľudí,pretože ich považovali za príčinu týchto katastrof. Týchto bezbranných, nazývaných farmakami (ľudia, ktorí boli vybraní ako obeta pre bohov), najskôr nakŕmili vyberanými jedlami, vhodných pre bohov, a potom ich vyhnali z mesta. Pričom ich bili, kopali a rôznymi spôsobmi týrali.
Osud týchto ľudí závisel od toho, kde žili. V niektorých mestách ich jednoducho vyhnali, niekde ukameňovali, zhadzovali z brala a niekde upaľovali.
V niektorých mestách sa táto tradícia stala pravidelnou. Napríklad v Aténach v čase Thargelie (niečo, ako naše Dožinky) na slávnosť Apolóna a Artemidy, vybrali dvoch na obetu.
Je jasné, že takéto násilie neriešilo hlavný problém, s ktorým bolo potrebné sa vysporiadať iným spôsobom, ale tieto rituály pomohli zjednotiť spoločnosť a znížiť aké-také napätie.
Ak sa vám zdal tento článok zaujímavý, podeľte sa oň s priateľmi a známymi, ktorí využívajú sociálne siete.