Predstavujeme Vám rozhovor so skvelým profesionálom a hlavne ľudským človekom PhDr. Petrom Hermelom, ktorý Vám vie odborne povedať a pomôcť keď máte ťažkosti s chrbátom alebo Vás seklo. Vybrali sme hlavne zaujímavé otázky.
Dobrý deň, pán Hermel môžete sa nám v krátkosti predstaviť?
Vyštudoval som Lekársku fakultu na UPJŠ v Košiciach, rigorózne štúdium na Prešovskej univerzite v Prešove. V súčasnosti pokračujem v štúdiu – doktorandské štúdium na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, Katedra biomedicínskeho inžinierstva a merania. Prevažnú časť odbornej praxe som nadobudol v zahraničí, v Českej republike som pracoval V Motole pod vedením Prof. PaedDr. Pavla Kolářa, Ph.D.. Momentálne mám súkromnú ambulanciu v Košiciach, kde ma pacienti navštevujú s rôznymi diagnózami pohybového aparátu.
Pojem fyzioterapeut môže byť pre mnohých neznámy. Čomu sa konkrétne venujete?
Tento pojem sa dostal do výraznejšieho povedomia až v poslednom desaťročí. Fyzioterapeut sa zaoberá liečbou smerujúcou k udržaniu, podpore, obnove maximálnej funkčnej zdatnosti alebo spomaleniu progresie u osoby s vrodenou chybou, chorobou alebo úrazom s cieľom prinavrátiť stratené schopnosti alebo funkcie ľudského organizmu ako celku.
Osobne sa venujem funkčným poruchám pohybového aparátu a ich vzťahom. Ochorenie pacienta sa zvyčajne prejavuje zmesou príznakov a symptómov. Nie je však vždy ľahké určiť presnú príčinu, hlavne pri funkčných vzťahoch pohybového aparátu.
Ako vyzerá vás bežný deň ?
Asi tak ako každého doktora. Celý deň na ambulancii. Po pracovnej dobe pozerám CD z MRI a RTG, doháňam resty a pripravujem sa na ďalší deň. Vo voľnom čase sa venujem regenerácii, hlavne pomocou pohybových aktivít.
Čo máte na svojom povolaní najradšej?
Neustále hľadanie príčin porúch funkcie pohybového aparátu pacientov. Som presvedčený, že keď pacient laicky pochopí príčinu ochorenia a postup navrhovanej liečby, aktívne sa zapojí do svojej liečby. Na rehabilitácii je to krásne, že po terapii hneď musí nastať nejaká zmena k lepšiemu. Každému pacientovi pred navrhovanou terapiou ukážem cieľ, ktorý chcem dosiahnuť danou terapiou.
Aké sú výhody, ak človek bude navštevovať fyzioterapeuta?
Výhodou absolvovania terapie u fyzioterapeuta je vo väčšine prípadov dosiahnutie úpravy porúch, ako aj odstránenie následkov ochorenia.
Na Slovensku hlavne absentuje preventívne vyšetrenie pohybového aparátu, ktoré by odhalilo možné poruchy ešte pred ich manifestáciou.
Aké sú bežné problémy športovcov a nešportovcov? Aký je medzi nimi rozdiel?
Športovec či nešportovec – choroba má rada každého.
Aj športovec je bežný pacient s bežnými zdravotnými problémami. U športovcov vo väčšine prípadov prevláda dynamická záťaž. Väčšina mojich pacientov má sedavé zamestnanie, kde prevláda statická záťaž organizmu.
Veľký rozdiel vidím v motivácii a udržaní dlhodobého aktívneho prístupu u pacienta. Tu treba byť aj trošku psychológ. Väčšina športovcov tento cieľ aj motiváciu majú a chcú na sebe dlhodobo pracovať. Bežný pacient po dosiahnutí zlepšenia klinického stavu zanevrie na navrhované postupy terapie.
Skôr by bolo potrebné definovať aké sú výhody športu na celkové telo a psychiku a k čomu vedie absencia športu u detí, ale aj dospelých ľudí. Chýba hlavne osveta, ktorá by mala nastať už v základných školách.
Určite poznáte prípady, základný problém skoro väčšiny populácie, bolia ma kríže. Čo môže byť asi za tým?
Pri tejto otázke ma napadajú desiatky diagnóz, ktoré môžu vyvolať bolesť v krížoch. Pritom samotný pojem ,,bolesť“ je len symptóm. Liečiť čisto len bolesť je najľahšie na to stačí „tabletka“. Diagnostikovať príčinu, ktorá viedla k bolesti, je zložitý proces. Liečiť akútnu bolesť a chronickú je diametrálne odlišné. Chronická bolesť ovplyvňuje pacienta po každej stránke života napr. psychike, nálade, pohybe, sociálnej sfére rodiny ale aj ekonomicky. Včasná diagnostika príčiny má preto vysoký kladný liečivý efekt.
Ovplyvňuje postoj človeka aj jeho náladu?
Samozrejme, ale platí to aj opačne. V rehabilitácii sa tým zaoberá psychosomatika, ktorá skúma vzájomné pôsobenie duševných a telesných procesov pri vzniku alebo liečení chorôb. Počas mojich študentských čias som bol až príliš vedný automaticky som myslel, že medicínu a pochopenie človeka sa dajú naučiť z kníh. Praxou sa to výrazne zmenilo.
Dvaja pacienti s rovnakým ochorením nemajú nikdy rovnaký priebeh ochorenia. Z toho dôvodu je veľmi dôležitá komunikácia s pacientom a empatia.
Čo znamená správne relaxovať a nezaťažovať sa?
Podľa môjho názoru na ňu neexistuje konkrétna odpoveď, aj keď je daná problematika v súčasnosti veľmi aktuálna. Niekto relaxuje pri knihe alebo pred televízorom, iný zase nájde uspokojenie pri športe. V tejto uponáhľanej dobe nestačí zrelaxovať a zregenerovať telo (napr. wellness, masáž, cvičenie), rovnako dôležité je naučiť sa uvoľniť aj psychiku (napr. prvky z jogy – meditácia, dychové cvičenia).
Dokážete z postoja, chôdze pacienta prečítať s čím má človek problém ? Stalo sa vám, že ste podľa postoja prečítali povolanie človeka ?
Pre diagnostiku ochorenia nestačí vidieť postoj a chôdzu. Nikdy by som sa o to nepokúšal len na základe postoja a chôdze. Na druhú otázku tiež odborne odpoviem negatívne.
Každé povolanie alebo aj šport zanecháva stopy na pohybovom aparáte človeka (napr. sedavé zamestnanie, odborné profesie, šport – tenis, golf, …).
Je možné aby bol zhrbený človek napravený?
Je to možné napr. pri funkčných poruchách – pri blokádach (laicky „seknutiach“).
Ak akútna zmena prejde do chronickej, tzn. zafixuje sa, je to už trošku zložitejšie. Bez aktívneho prístupu pacienta sa to nedá dosiahnuť.
Hlavné zmeny „optimálneho postavenia tela“ je najdôležitejšie riešiť v detskom veku. V tomto veku kľúčovú úlohu zohrávajú rodičia, ktorí majú najdôležitejšiu zodpovednosť za zdravie a správny vývin svojich detí.
Myslite si, že dnešná generácia detí má málo pohybu?
Všeobecne by som povedal, že áno. Dnešná generácia detí ma slabšiu motiváciu k športovým aktivitám, absentujú športové vzory a vedenie detí k športu. Do popredia ich záujmu sa im dostáva skôr virtuálna realita. V súčasnej dobe je väčšina športových aktivít spoplatnená (napr. prenájom futbalového ihriska, kurtov, poplatky za pohybové krúžky v školách, …), chýba všestranná pohybová príprava detí. Vedenie detí k športovej činnosti zo strany rodičov spravidla býva ovplyvnené finančnou situáciou rodiny. Aj keď má dieťa talent na športovú aktivitu a pochádza z finančne slabšej rodiny, nie je mu umožnené svoj talent rozvíjať. Vo svojej odbornej praxi sa veľakrát u detských pacientov stretávam skôr s extrémami, a to buď absencia pohybových aktivít alebo naopak až prehnané zaťaženie detí.
