Každý rodič chce, aby bolo ich dieťa šťastné. Niekedy nás ale táto túžba úplne zaslepí a pri výchove detí robíme fatálne chyby. Jednou z najznámejších a najhorších je vyžadovať od dieťaťa, aby sa učilo na jednotky a odôvodňovať mu to tak, že od toho závisí jeho budúcnosť, či výlet na letnú dovolenku k moru. Je ale niečo zlé na tom, ak chceme, aby sa naše dieťa dobre učilo a mohlo sa dostať na univerzitu?
Prečítajte si úprimný príspevok Eleny Kučerenkovej, matky niekoľkých detí, o tom, prečo je také nebezpečné požadovať od dieťaťa, aby malo v škole vynikajúci prospech. „Keď naša najstaršia dcéra išla do školy, urobila som strašnú chybu, ktorú napravujem až dodnes. Povedala som jej, že som bola vynikajúcou žiačkou a to isté očakávam aj od nej.“ Radíme každému, aby sa nad tým zamyslel!
„Moja dcéra bola skvelou žiačkou, vždy nám hovorila o svojich úspechoch a boli sme na ňu nesmierne hrdí. Dokonca som jej ani nekontrolovala zošity, nehovoriac o tom, aby som sa pozerala do jej elektronickej žiackej knižky. No jedného dňa som si vzala do rúk jeden z jej zošitov, prelistovala som si ho a uvidela som v ňom ceruzkou zamaľovanú trojku.
„Varia, čo je to?“, opýtala som sa prísnym hlasom. Dcéra začala plakať a priznala sa, že sa ma bála. Nechcela, aby som to zistila a začala ju karhať. Nič by sa nestalo, aj keby to bola dvojka, ale trojka! „Povedala si, že musím byť vynikajúcou žiačkou!“
Moja dcéra sa mi bála povedať, že sa jej v škole nedarí, rozumiete? Ja sama, svojimi vlastnými rukami som medzi nás postavila túto stenu strachu a nedôvery. A nechcem si ani len predstaviť, k čomu by to viedlo, ak by som si neprelistovala ten nešťastný zošiť. Úprimne, v tom momente som bola úplne zmätená a nevedela som čo mám robiť. Len som ju objala, povedala, že ju ľúbim a poprosila ju, aby mi už viac neklamala a aby sa nebála. Odišla som do druhej izby, kde som rozmýšľala a plakala.“
Tejto žene sa takmer podarilo vytvoriť medzi ňou a jej dcérou bariéru, no našťastie si to včas uvedomila. Keď od dieťaťa niečo vyžadujeme, je potrebné si uvedomiť jednú vec: je to kvôli nemu alebo kvôli jeho rodičom? Áno, každý vie, že známky nie sú tak dôležité ako samotné vedomosti. Z nejakého dôvodu však začneme mať požiadavky, karháme a zakazujeme. Tento krok rodiča narušuje detskú psychiku a zabíja ich vzájomnú dôveru.
Slávny rodinný psychológ Michail Labkovský na svojich seminároch dôrazne odporúča rodičom, aby sa téme školy vyhýbali. Spôsob, akým sa dieťa učí, je čisto jeho vlastnou činnosťou. Je lepšie komunikovať s ním o živote namiesto toho, aby sme mu vyčítali trojku z matematiky alebo literatúry. Je dôležité, aby si dieťa samé uvedomilo, čo ho zaujíma a mohlo u svojich rodičoch nájsť podporu. V mnohých prípadoch však namiesto robenia pokusov z ich obľúbenej fyziky opätovne čítajú “Vojnu a mier” od Tolstoja.
Najhorším prípadom je, ak sa rodičia učili na samé jednotky, no v živote to nedotiahli nikam ďaleko. Nevedeli si nájsť svoje vysnené povolanie a preto majú prácu, ktorú neznášajú, nenavštevujú miesta, kde ešte neboli, no chceli by, nakupujú len to, čo je potrebné, nie to, čo by si želali. Potom chcú, aby z ich detí boli vynikajúci študenti, ktorí vo svojom živote niečo dosiahnú. Jednoducho si sami sebe protirečia, veď pre deti je dôležitejší príklad od rodičov ako nejaké životné príbehy a požiadavky.
Koniec koncov, pozrite sa na váš vlastný život. Koľko vašich spolužiakov, ktorí sa učili na samé jednotky robia to, čo ich baví, sú úspešní, šťastní a zarábajú veľké peniaze? Sme si istí, že sú medzi nimi aj takí, ktorí sa oddali alkoholu alebo robia od rána do večera, len aby si mohli kúpiť základne veci.
Aj medzi štvorkármi sa nachádzajú vynikajúci športovci, podnikatelia, politici či umelci. Bohužiaľ, existujú prípady, kedy si dieťa, ktoré sa bojí, že sa jeho despotický rodič dozvie o trojke alebo o tom, že sa nedostal na vysokú školu, radšej vezme svoj vlastný život.
Ak sa vaše dieťa bude triasť pred každou písomkou a jej výsledkami, ešte skôr ako sa mu podarí ukončiť ročník, bude z neho kôpka nešťastia a nervov. Keď potom narazí na skutočné životné ťažkosti, môže to s ním skončiť naozaj zle. Jedná vec je, ak sa dieťa s ľahkosťou naučí to, čo ho baví a študuje pre vlastné potešenie, druhou je, ak musí robiť niečo, čo ho vôbec nebaví a je mu vyčítaná každá chybička.
Nezabíjajte vo vašom dieťati jeho osobnosť a nesejte v ňom pocit strachu už od jeho detstva. Buďte jeho blízkym priateľom, nie len rodičom, ktorý ho nakŕmi, oblečie a večne karhá. Ak budete zlepšovať a rozvíjať jeho talent, určite sa v budúcnosti stane úspešným človekom a nebude sa báť dostať trojku od života. Aj napriek rôznym prekážkam bude schopné nasledovať svoj sen, ktorý sa mu podarí dotiahnuť do víťazného konca.
„No najdôležitejšie je, že som si uvedomila, že kritizovanie za známky je hlúposť. V akejkoľvek situácii musíme naše dieťa milovať, pomôcť mu, podporiť ho a veriť mu. Robiť to tak, aby nám veril – mame a otcovi, a nebál sa.“
Povedzte nám v komentároch, či súhlasíte s tým, že od dieťaťa nemožno vyžadovať, aby bolo v škole vynikajúcim študentom.
Zdieľajte tento užitočný článok aj so svojimi priateľmi na Facebooku!
zdroj:takprosto.cc
