1. Najlepšie je začať v čase, keď sa dieťa ešte len začína učiť hovoriť. Slovo „ďakujem“ je vhodné zaradiť medzi slová, ktoré dieťa pri komunikácii bežne používa, čo najskôr.

2. Naučte ho hovoriť: «Mamička, ďakujem ….» Za raňajky, za prechádzku, za pomoc pri najrôznejších jeho „aktivitách“, za čas, ktorý mu venujeme, za všetku našu pozornosť, za lásku i za starostlivosť, ktorú od nás dieťa dostáva … .. A v tomto smere nie je vôbec na škodu to s tréningom aj trochu „preháňať“.

3. Majte na pamäti heslo, že «Na počiatku bolo slovo …» Podobne ako slová „Dobrý deň“, „Nazdar“, tiež slovo „ďakujem“ v sebe nesie dosť silnú vibráciu, ktorá má vplyv na city, na vnímanie akési spolupatričnosti ( šťastie – spoluúčasť): A menšie, ale ani odrastenejšie deti príliš veľa slov tejto kategórie nepoznajú.

4. Sú to «čarovné» slová, ktoré pre mladého človeka budú vždy predstavovať prostriedok komunikácie v spoločnosti, budú späté s jeho dobrými charakterovými vlastnosťami, budú súčasťou spôsobu jeho správania vnútri rôznych spoločenských vrstiev. Ak sa ich naučí aktívne používať, bude to pre neho znamenať výhodu na celý život.

5. Používať tieto slová sa však dieťa samo od seba nenaučí. A tomu treba venovať patričnú pozornosť, lebo práve my máme možnosť ovplyvniť proces budovania základov vzájomných vzťahov medzi nami a deťmi. Na mieste je vymedziť hranice toho, čo je dovolené, v deťoch dôsledne pestovať pocit vďačnosti v záujme ich šťastného života v budúcnosti.