Skúste svojim deťom položiť otázky z nášho zoznamu. Uvidíte, že niektoré odpovede vás udivia. A možno aj nepríjemne prekvapia. Ako sa bude vaše dieťa správať v nebezpečnej situácii? Preberte s ním odpovede. A rozhovor o tom, ako správne konať, čas od času opakujte. Ďaleko lepšie si potom správny postup zapamätá.
Čo budeš robiť, keď rodičia nie sú doma a niekto sa dobýva do dverí?
Ak je dieťa samo doma a niekto sa pokúša do bytu preniknúť, rozhodne musí ihneď volať políciu – 158 a potom rodičom. Dobré tiež je pustiť napríklad televíziu, aby ten, kto sa do bytu dobýva, počul v byte hlasy. Pokiaľ na to nereaguje, upozorniť ho, že polícia je na ceste.
Vezmeš si cukrík od cudzej tety alebo strýka?
Nikdy nič neprijímame od cudzích ľudí! Je jedno, čo to je. Ak je dieťa samo, neprijíma nič od nikoho, aj keď je to susedka z domu. Krátko odmietne a ide preč.
Čo budeš robiť, keď sa začne dymiť z elektrickej zásuvky a si doma sám?
Keď sa začne dymiť zo zásuvky alebo odinakiaľ, akonáhle vznikne nebezpečenstvo požiaru, musí dieťa ihneď odísť z bytu a volať číslo 150. Po ceste z domu, ak je to možné, kontaktuje susedov.
Cudzií dospelák ťa požiada o pomoc. Pomôžeš mu?
V žiadnom prípade. Dieťa musí odmietnuť a čo najrýchlejšie odísť. Ak potrebuje niekto naozaj pomoc, obvykle tiež požiada dospelého. A slušný človek pochopí, že dieťa odmieta kontakt. Učte tiež dieťa, že nesmie nosiť viditeľne kľúče od bytu (okolo krku, na karabinke u nohavíc a pod.).
Čo si počneš, keď na teba zaútočia cudzí pes?
Najdôležitejšie je zachovať pokoj, neprepadnúť panike, neobracať sa k nemu chrbtom a utekať. Psovi sa nepozeráme do očí. Skúsime zahnať ho krikom a opatrne hodiť stranou čokoľvek, čo môže odlákať jeho pozornosť: čiapku, batoh, dáždnik alebo zošit. Potom opatrne, pomaly cúvame od zvieraťa preč. Neobraciame sa k nemu chrbtom.
Pôjdeš na návštevu k rovnako starému chalanovi, s ktorým si sa práve teraz zoznámil?
Naučte dieťa, že nikdy nesmie ísť na návštevu k ľuďom, ktorých nepozná, alebo ich pozná málo. Nikdy nesmie ísť s cudzím alebo málo známym človekom ani do domu, nieto do bytu. A to aj keď ide o nového spolužiaka.
Čo urobíš, keď doma ucítiš zápach plynu?
Pokiaľ je v byte cítiť plyn, bez toho by dieťa nejako manipulovalo s kohútmi sporáka, musia okamžite opustiť a volať 150 – hasičov. Inak samozrejme platí, že na sporák vôbec nesiaha a zápaliek sa ani nedotkne.
Čakáš na výťah a pridali sa k tebe neznámi ľudia. Pôjdeš s nimi?
Dieťa nesmie vchádzať ani do domu, kde býva, ani do výťahu v ňom s neznámymi ľuďmi. Pokiaľ ide k domu a nablízku je niekto cudzí, vzdiali sa a počká, až dotyčný odíde. Pri odomykaní dáva pozor, aby sa k nemu niekto nepridal na poslednú chvíľu. Ak je niekto cudzí už vo vnútri domu, je lepšie ísť znova von a počkať až dotyčný odíde. Ak cudzí človek neodchádza, volá dieťa rodičia.
Čo budeš robiť, keď si všimneš, že za tebou niekto ide a sleduje ťa?
Dieťa sa predovšetkým musí vyhýbať opusteným miestam, kde chodí málo ľudí. Musí vždy voliť bezpečnú cestu, aj keby bola o veľa dlhšia. Akho niekto sleduje na ulici, zamieri do najbližšieho miesta, kde je veľa ľudí – do kaderníctva, na poštu, do obchodu – a volá ihneď rodičom.
Komu smieš otvoriť dvere, keď si doma sám?
Ak niekto zvoní a dieťa je doma samo, je o niečo lepšie ako zostať potichu ísť ku dverám a opýtať sa, kto to je. Použiť kukátko. V žiadnom prípade dvere neotvárať, aj keby dotyčný hovoril, že ho posiela otecko alebo mamička alebo niekto iný, že nesie poštu alebo ide skontrolovať treba elektromer. Dieťa nepovie, že rodičia nie sú doma. Môže povedať, že otec spí a mamička je v sprche a že im vybaví odkaz. Hlavné je: neotvárať vôbec nikomu (starému ani mladému, mužovi, žene ani dieťaťu) a nepúšťať sa do dlhých rečí. Dieťa sa musí doma vždy zamknúť a ak je to možné, zaistiť dvere retiazkou. Čo najskôr volá rodičom a povie im, čo sa deje.
Čo by si robil, keby ťa chytil niekto cudzí a nechcel ťa pustiť?
Dieťa učíme, že nemá nikdy prísť do tesnej blízkosti cudzieho človeka, ani keď sa dotyčný pýta na cestu, či už v chôdzi alebo z auta. Nechodí pri kraji chodníka z dôvodov dopravných i možnosti únosu. Ak ho niekto chytí, potom najlepšie je vzbudiť pozornosť ľudí. Kričať, hrýzť, škrabať, kopať, biť sa. Ak je to možné, hodiť kameň alebo čokoľvek do okna alebo výlohy, aby si ľudia všimli.
Čo budeš robiť, keď sa ocitneš v dave ľudí?
Najdôležitejšie je zachovať pokoj. A snažiť sa postupne dostať ku kraju davu, neísť proti nemu, nestrkať do protidúcich ľudí. Keď sa podarí vyslobodiť sa, volať rodičia.
Čo by si si počal, keby si ostal niekde vonku a prišla búrka?
Za búrky nesmie stáť pod vysokým stromom alebo stožiarom elektrického vedenia, ani u veľkej vodné plochy. Vyhľadať musí bezpečný úkryt – obchod, úrad a pod.
Keby sa na internete niekto vyhrážal tebe alebo tvojej rodine, keby ťa niekto šikanoval, čo by si robil?
Rodičia by mali s dieťaťom mať vzťah otvorený a naplnený dôverou, aby neváhalo sa im zveriť. Ak by nechcelo, naučíme ho poznať kontakt na detskú telefónnu linku dôvery. Hrozby ani provokácia nesmú zostať bez patričnej reakcie. To isté platí o prípadoch šikanovania, či už v škole alebo na ulici.
Kamaráti ťa lákajú hrať sa na zamrznutej riečke. Pôjdeš?
Dieťa musí vedieť, že na zamrznuté vodné plochy sa nikdy nevstupuje. Ku hre sú určené špeciálne vyhradené miesta s dozorom dospelých.
Smieš si sám vziať lieky z domácej lekárničky, keď rodičia nie sú doma?
Úplne zásadnou súčasťou zdravotnej výchovy musí byť poučenie o liekoch a ich nebezpečnosti. Dieťa musí vedieť, že nikdy si samo nesmú brať ani liek, ktorý pozná a už ho užívalo. Domáca lekárnička je tabu. Ak je dieťaťu zle, volá rodičia
Dieťa učte pravidlám bezpečného správania postupne, v primeraných dávkach. Nesmiete v ňom vzbudiť strach a vnuknúť mu predstavu, že za dverami domova je zlý svet, ktorého je potrebné sa báť. Musí sa však naučiť opatrnosti a obozretnosti a vedieť, že úplne dôverovať môže len určitému veľmi prísne vymedzenému okruhu ľudí.
Väčším deťom musí byť jasné, že ich pravidlami nechcete obmedzovať, ale že ide o ich bezpečnosť. Deti by tiež mali poznať dôležité telefónne čísla: 158 polícia, 150 hasiči a 155 rýchla záchranná služba. Alebo aspoň jednotné európske číslo tiesňového volania 112.