V histórii ľudstva sme už neraz videli, akým strašným zabijakom môže byť hladomor. Avšak až 2. svetová vojna sa stala akýmsi katalyzátorom na obnovu hladu.
V roku 1944 boli boje druhej svetovej vojny v plnom prúde. Za jediný deň zomrelo až 15-tisíc vojakov. Ľudia, ktorí vlastnili hoci len malý kúsok farmy, boli kompletne zruinovaní a ich náradia boli odobraté pre potreby vojny.
Nemecká armáda spotrebovala v priemere približne 1700 kalórii denne. Ľudia v obyvateľných oblastiach doslova živorili. Mnohí boli na pokraji vyčerpania a vyhladovania.
V Amerike rozumeli, že vyliečením hladujúcich sa budú zaoberať víťazi. Na jeseň 1944 sa tu začal známy experiment pod vedením Ancela Keysa. V tom období bol vedúcim katedry fyziológie a hygieny na univerzite v Minnesote.
Keď začali hľadať mladých mužov na experimenty, využili na to výzvy na záchranu Európy, ale aj obrázky vyhladovaných detí.
Dobrovoľníci neplatili za účasť na experimente – podmienky boli veľmi vysiľujúce a znamenali ohrozenie zdravia. Napriek všetkému bolo potrebné vybrať 36 účastníkov z viac ako 100 mužov.
Strava bola veľmi podobná tej, ktorú mali hladujúci ľudia: repa, zemiaky, kúsok chleba, malé porcie ryby, mäsa alebo vajec.
Len zriedkavo deťom dávali čajovú lyžičku cukru alebo kúsok čokolády – simulovali možný prístup k produktom z čierneho trhu.
Po 4 mesiacoch muži vyzerali ako kosť a koža. Počas rozdeľovania potravy sa dobrovoľníci experimentu hádali a dokonca aj pobili. Každý z nich stratil približne 25% svojich životne dôležitých telesných zásob.
Tlkot srdca sa v pokoji spomalil na 40 úderov, znížila sa ich vytrvalosť, kapacita pľúc, aktivita spermií a uvoľňovanie testosterónu. Romantika v filme v nich nespôsobila žiadne reakcie.
Tieto „skleníkové“ podmienky slúžili ako materiál pre knihu Ancela Keysa Biológia ľudského hladovania.
Následne bola naplánovaná 3-mesačná rehabilitácia. Počas experimentu sa zistilo, že žiadne bielkovinové doplnky ani vitamíny nepomôžu telu naštartovať sa, ak strava obsahuje menej ako 3000-4000 kcal po dobu minimálne 4-5 mesiacov. Z toho je vidieť, že ani veľké množstvo jedla za takýto dlhý čas, nie je schopné priviesť človeka do pôvodného stavu. Stravy sa tiež týkala dĺžka zotavenia sa z nervových porúch – jedno záviselo od toho druhého.
Nie je tak dôležité, aby človek jedol, dôležité je, v akom množstve jedlo konzumuje – takéto sú výsledky vykonaného experimentu.
Tak či onak, nedostatok stravy dokáže na človeku zanechať desivé následky, nielen čo sa týka fyzického ale najmä psychického stavu. Ostáva už len veriť, že nič podobné sa už nezopakuje…
zdroj:videoboom.cc
