Existujú zvyky, ktoré si sami nevieme vysvetliť, píše Urbo. No robíme to, pretože to treba, je to pohodlné alebo príjemné. Tieto pravidlá sú zapísané v našom podvedomí. Ich narušenie vedie ku katastrofe – náš svet sa začne rúcať.
Tu je 6 vecí, ktoré robíme automaticky a ani si toho nevšimneme:
1.) Klopeme na drevo.
Prečo? Zmysel pozná každý, i aristokratovi, obyčajnému úradníkovi – len aby sme neporiekli, neskazili náš úspech a zdravie, aby sa nám vyhýbala smola a podobne.
Podľa jednej z legiend, sa naši predkovia žijúci v drevených chatrčiach obávali, že sa o ich úspechoch dozvedia duchovia a zo závisti im všetko prekazia. Aby sa tomu vyhli, bolo treba silno zaklepať po drevených stenách obydlia, hlasnejšie ako náš vlastný hlas.
Pokiaľ vás to upokojuje – zaklopte si na zdravie.
2.) Znižujeme hlasitosť na rádiu, zatiaľ čo šoférujeme, aby sme sa na ceste nestratili.
Keď hľadáme potrebný dom, často stišujeme hudbu. Prečo? Pretože nám prekáža v rozmýšľaní. Na tom nie je nič strašné – človek jednoducho nedokáže sledovať cestu a počúvať hudbu zároveň.
Výskum, ktorý viedol psychológ Steven Yantis Univerzity Johna Hopkinsa, poukázal na to, že vnímavé počúvanie hudby za volantom prekáža vodičovi vidieť, čo sa deje naokolo.
3.) Máme väčšie sympatie k ľuďom, ktorý majú rovnakú značku auta ako my
Niektorí ľudia sú si viac sympatickí s tými, ktorí majú podobnú značku auta. Možno sa cítia vďaka tomu ako súčasť nejakého “klanu” – majiteľov Chevroletu, Mercedesa alebo Hondy.
4.) Začneme jesť, len pokiaľ za stolom sedia všetci pripravení na hostinu
Je to prejav slušnosti. Hoci aj keď sa nám od hladu krútia črevá, nezačneme naberať na vidličku. Pretože ľudia sú sociálne bytosti. A celý náš život je organizovaný tak, aby sme na to nezabúdali.
Hlad treba držať pod kontrolou. Spoločné jedenie je prísne stanovená procedúra. K nej nepatria hádky o jedlo, súperenie a nekultúrnosť.
Koniec koncov, keď sa do hostiny pustia všetci spoločne a naraz, nikto neostane bez jedla, nikto nedostane posledný kúsok.
Aby sme ukázali, ako si vážime ľudí za stolom, predávame si jedlo kruhom, a nevytrhávame si to z rúk. Učí nás to zdržanlivosti a trpezlivosti. Dochádza k potlačeniu živočíšnych inštinktov a formujú sa kultúrne maniere.
5.) Keď sme vo výťahu, vždy sa obrátime tvárou k dvierkam
Ani nám len nepríde na rozum otočiť sa k nim chrbtom. To by sme sa museli pozerať do očí ľuďom, ktorí stoja za nami alebo sa zadívať na stenu výťahu.
Aj na výťah sa vzťahujú rôzne pravidlá správania sa. Je to ohraničený priestor. Každý, kto sa v ňom nachádza, chce mať kúsok voľného miesta, aj keď je to niekedy nemožné.
Nestaviame sa k druhým tvárou v tvár, tým by sme sa ukrátili náš aj ich osobný priestor.
6.) Sadáme si na miesto, na ktorom zvykneme sedieť.
Využívame to isté parkovacie miesto. Málokedy sa druhí snažia dostať na nami obsadené miesto. Zvyčajne všetci jednohlasne súhlasia s naším právom na tú stoličku, tú posteľ, tú lavicu, či to parkovacie miesto.
Je to zvyk šetriť energiou pri výbere, keď je nám niečo známe. Načo vynakladať sily na hľadanie nových riešení?
Všimli ste si, čo všetko robíte automaticky?
