Čínske deti sú už od ranného veku života nútené vybojovať si svoje miesto v modernej spoločnosti. Ich cesta začína v preplnených pôrodniciach, veď podľa štatistík sa v krajine ročne narodí približne 2 milióny detí.
Materská dovolenka je veľmi krátka, z tohto dôvodu sú deti premiestňované do súkromných materských škôl. Chodia tam aj 5-mesačné bábätká, nakoľko až 2-ročné deti môžu navštevovať štátne zariadenie. Potom sa už ani nenazdajú a vo svojich 6 rokov ich čaká prvý deň v škole.
Neraz si môžeme všimnúť, že čínske deti sú priraďované k vzdelávacím inštitúciám v mieste svojho bydliska, takže v okrese, v ktorom sa nachádza prestížna vzdelávacia inštitúcia, sú ceny bývania zvyčajne obrovsky vysoké.
Školopovinná dochádzka trvá 12 rokov. 6 rokov navštevujú základnú školu, kde sa vzdelávajú v predmetoch ako matematika, hudobná výchova, telesná výchova, čínština a angličtina.
Na trojročnej strednej škole sa k predmetom pridá aj biológia, geografia, informatika a fyzika. Posledné tri roky sa študenti venujú predmetom, ktoré budú potrebovať pre štúdium na vysokej škole.
V iných častiach sveta sa prvé dve alebo tri triedy základnej školy považujú za pokračovanie materskej školy. Čínske deti však začínajú tvrdo pracovať hneď po vstupe do prvého ročníka. Školský deň im začína o pol ráno a môže trvať až do 10 večer.
Ich voľný čas je výrazne odlišní od toho, na aký sú zvyknuté napríklad deti z Európy. Neslávne známy program jedna rodina – jedno dieťa dospel k situácii, že každé dieťa je blízkymi príslušníkmi rodiny brané ako nejaký investičný projekt. Rodičia chápu, že v podmienkach obrovskej konkurencie prerazia len niektorí jedinci.
Vzdelávanie na na čínskych školách vyžaduje od detí pracovitosť, poslušnosť a vytrvalosť.
Čínsky žiak si musí vedieť zapamätať veľké množstvo informácií v čo najkratšom čase, no kreatívne myslenie sa častokrát dáva na poslednú koľaj. Tento systém vzdelávania je za to často kritizovaný a neraz ho nazývajú „vrahom fantázie“.
Po absolvovaní každej z troch etáp školskej dochádzky je študent povinný absolvovať náročné skúšky. Neúspešný výsledok automaticky zatvára cestu dieťaťa na univerzitu.
Samozrejme, študentom, ktorým sa nepodarilo uspieť v testoch miestnych univerzít, môžu vždy skúsiť svoje šťastie aj v zahraničí. Populárne príslovie hovorí, že sa múdri sa učia vo svojej vlasti a hlúpi v cudzej krajine.
Nie je nič nezvyčajné, keď sa študenti športových škôl z času na čas vyplačú. Štúdium si vyžaduje tvrdú prácu, pot aj slzy. Takéto školy nenavštevuje len tak hocikto. Ide o budúcich šampiónov, takže ak dieťa nezíska “zlato”, bude to považovať za obrovskú katastrofu.
Avšak v bežných školách je pozorovaný podobný priebeh so známkami študentov. Ak si dieťa domov prinesie jednotku s mínuskou, je vysoko pravdepodobné, že jeho rodičia nebudú vôbec nadšení, práve naopak, budú mu tú mínusku vyčítať. Bez ohľadu na to, o aký druh školy sa jedná, detí sú vzdelávané podľa princípu “všetko alebo nič”!
Dokonca aj pre vychýrených výtržníkov existujú vzdelávacie inštitúcie – tzv. školy kung-fu. Študenti tu nepretržite trénujú, majú plnú penziu, no získajú len základné vzdelanie.
Miestni učitelia neraz svojim žiakom uštedria bitie s palicou a päsťou, no dieťa, ktorému sa podarí takúto školu dokončiť, si môže jednoduchšie nájsť zamestnanie v zariadeniach určených na športovanie, ako bachar vo väznici alebo sa stať súčasťou filmového štúdia.
Čínske deti pri absorbovaní materského mlieka získavajú zároveň aj dva základné princípy. Prvý hovorí o tom, že v budúcnosti sa stanú buď víťazmi alebo niktošmi, výsledok závisí len na nich.
Druhý zdôrazňuje myšlienku, že človek sa musí učiť až do konca svojho života. Preto je pre cudzincov také náročné konkurovať ľuďom, ktorí absolvovali školu Ríše Nebies. Avšak na druhej strane, profesie, ktoré si vyžadujú kreatívneho ducha, získavajú omnoho zriedkavejšie, než obyvatelia iných krajín…
zdroj:videoboom.cc
