Nevesta žiadala od každého zo svojich svadobných hostí 1 500 dolárov. Skončilo to tak zle, že…

Zo svadobného dňa sa môže stať ten najkrajší, no zároveň aj najhorší deň vášho života. Chystáte sa preukázať svoju oddanosť vašej spriaznenej duši, avšak plánovanie tejto veľkolepej slávnosti si neraz vyžaduje pot, krv, slzy a v neposlednom rade, mnoho peňazí. Z nervóznych neviest sa stávajú malé monštrá a všetci okolo nich sa musia snažiť chodiť po špičkách. Jeden z takýchto hororových dní zažila žena, ktorá je členkou Facebookovej skupiny Svadobné nepríjemnosti. Ide o skupinu, ktorá vedie diskusie o najšialenejších témach a svadobných príbehoch.

Všetko to začína príbehom dvoch zamilovaných ľudí, ktorí sa v 18-tke zasnúbuli a zapečatili to 5-tisíc dolárovým prsteňom. Keď mali 20 rokov, narodilo sa im dieťatko. Tak ako väčšina párov, aj oni si želali zavŕšiť svoju vzájomnú lásku pred spoločnými priateľmi a rodinou. Rozhodli sa začať šetriť peniaze. Podarilo sa im nahromadiť 15 000 dolárov, no po konzultácii s jasnovidkou (áno, tento príbeh zahŕňa aj jasnovidku) im bolo povedané, že by mali uskutočniť obrad v Arube.

Miesta konania svadby nie sú vôbec lacné. Odhadovaná cena za ich svadbu predstavovala 60 000 dolárov. Išlo o ostrov v Malých Antilách neďaleko pobrežia Venezuely. To bol dôvod, prečo nevesta napísala, že požiadala svojich hostí, aby jej každý z nich zaplatil 1 500 dolárov, pretože to je to, čo priatelia robia, však? Na jej zdesenie, len 8 hostí súhlasilo s touto požiadavkou, preto nie je prekvapením, že sa zrútila (jemne povedané).

Jej snúbenec navrhol lacnejšiu alternatívu v štýle Las Vegas. Ak si však myslíte, že svadobnému fiasku bolo koniec, pokračujte v čítaní nasledujúceho článku. Hoci je pomerne dlhý, stojí za to si ho prečítať celý!

Drahí priatelia,

Je pre mňa obrovským sklamaním, že vám musím oznámiť zrušenie svadby. Ospravedlňujem sa, že to oznamujem len 4 dni pred slávnosťou. Bohužiaľ, ja a môj snúbenec sme sa rozhodli rozísť v dôsledku nedávnych a nenapraviteľných problémov. Rozišli sme sa v dobrom a stále budeme tvoriť tím, aspoň čo sa týka nášho syna. Po hodinách plaču, psychického vyčerpania či dokonca odlúčenia, som dospela k tomuto záveru.

Po hodine od uverejnenia tohto príspevku si vymažem svoj profil na Facebooku. Sociálne siete mi spôsobili len paranoju a jedovitosť. Nasledujúce dva mesiace chcem stráviť turistikou po Južnej Amerike, spoznávať svoju dušu a zbaviť sa negatívnej energie, ktorú u mňa zapríčinili priatelia a rodina – tí, o ktorých som si myslela, že im môžem vo všetkom dôverovať. Celý október a november tak budem mimo krajiny. Nekontaktujte ma prosím. Keď budem pripravená, možno si vytvorím nový Facebookový profil a pridám si tam priateľov a rodinu, ktorá mi nevrazila dýku do chrbta.

Ako sa to mohlo všetko tak pokaziť? Nuž, pozývam vás na Facebook, usaďte sa a počúvajte. Všetci ste nejakým spôsobom súčasťou tohto chaosu. A v prípade, že ste neboli pozvaní na moju svadbu, nezaujíma ma to. Možno ste už počuli o tej dráme, no chcela by som, aby ste si to vypočuli aj odo mňa. Nežiadam o súcit. Chcem len povedať svoj príbeh.

Ešte skôr, ako sa pustím do tohto krátkeho románu, chcela by som, aby ste sa vcítili do mojej koži (vrátane hlupaní, ktoré mi zničili manželstvo a život). Aspoň raz mi dovoľte vyjadriť, ako bolestivo som prežívala posledné mesiace môjho života.

Na začiatku to vyzeralo ako z rozprávky. Lásku môjho života som spoznala keď som mala 14 rokov. Obaja sme boli mladí, no z nejakého dôvodu sme vedeli, že patríme k sebe. Pracovali sme na rodinnej farme a s každým letom, ktoré sme prežili na poliach, sa naša láska ešte viac rozrastala.

Po 4 rokoch mi nasadil na prst prsteň v hodnote takmer 5 000 dolárov. Snažili sme sa jeden druhému vo všetkom pomáhať. Obaja sme navštevovali komunitnú vysokú školu a pracovali na plný úväzok, aby sme si mohli splniť náš sen. Väčšinu dní sme trávili jeden vedľa druhého, za čo budem vždy vďačná. Čoskoro som mala 20 rokov a zistila som, že čakám moje prvé dieťa. Boli sme hrdí, dojatí a vďační Bohu, že nám dal tento dar. Po pôrode som vedela, že ďalším krokom by malo byť zameranie sa na moju kariéru a finančnú stabilitu. Môj ex robil to isté. Šetrili sme a šetrili. Bola som zamilovaná, šťastná a tešila som sa zo života. Pokračovali sme v práci a získali titul. Bolo to náročné, no o to krajší bol ten pocit slasti.

Na svadbu sa nám podarilo ušetriť takmer 15 000 dolárov. Keďže naša láska pripomínala rozprávku, chceli sme mať rozprávkovú svadbu, ktorej súčasťou by mohol byť aj náš syn. Miestna jasnovidka nám povedala, aby sme zvolili drahšiu voľbu. Povedali sme si: „Prečo nie?!“ potrebovali sme však finančnú pomoc. Na našu vysnívanú svadbu sme potrebovali 60 000 dolárov – vrátane letu do Aruby. Jediné, o čo sme žiadali, bola malá pomoc od našich priateľov a rodiny.

VÝSLOVNE som ich požiadala o peňažné dary. Ako by sme inak mohli mať našu vysnívanú svadbu, keby sme nemali dostatok financií? Obetovali sme tak veľa a žiadali sme len od každého hosťa približne 1 500 dolárov. Rozprávali sme sa s niekoľkými ľuďmi, ktorí nám dokonca sľúbili, že nám pomôžu splniť tento sen. Moja hlavná družička mi prisľúbila 5 000 dolárov a rodina môjho ex-manžela ďalších 3 000 dolárov. Boli sme im nesmierne vďační. Takže naša požiadavka, aby každý hosť daroval 1 500 dolárov, nebola vôbec nezvyčajná. Ak nemohli prispieť, neboli pozvaní na našu exkluzívnu svadbu. Je to oslava, ktorá sa udeje raz za život.

Rozoslali sme pozvánky s možnosťou označenia ne/účasti a len 8 ľudí odpovedalo kladne. K odpovediam pripojili aj šeky. Boli sme nahnevaní. Ako sa to malo všetko uskutočniť bez malej pomoci našich priateľov. Aby sa to ešte viac pokašľalo, rodina môjho ex odvolala svoju ponuku. Zrazu čoraz viac ľudí začalo z tejto záležitosti vycúvať, vrátane tej chudery prvej družičky. Moja najlepšia kamarátka z detstva. Moja druhá rodina. Bola som šokovaná smutná zároveň. Veci smerovali len k horšiemu. Keďže bol mesiac pred svadbou, zrušenie všetkého by nás stalo viac ako 5 000 dolárov.

Od zúfalosti sme ešte raz rozoslali naše pozvánky a požiadali ľudí, aby prispeli ľubovoľnou sumou. Ale vážne, čo je to 1 000 dolárov? Čo je to 1 500 dolárov? Vôbec to nie je tak veľa.

Vďaka ďalšej zbierke sa nám podarilo vyzbierať len 250 dolárov. V tomto okamihu sme boli vyčerpaní, kričala som na svojho ex a uvedomila som si, že z mojej vysnívanej svadby sa stáva nočná mora.

Potom sa to ešte zhoršilo.

Môj ex-manžel prišiel do izby a ponúkol mi, aby sme sa vzali vo Vegas. Vysmiala som sa mu do tváre, no on to myslel smrteľne vážne. Prišiel o zdravý rozum? Som nejaká žena ľahkých mravov? Má sa mi páčiť myšlienka svadby medzi gemblermi, alkoholikmi a rýchlymi prachmi? Moje telo sa začalo z ničoho nič triasť a ovládla ma náhla úzkosť.

Môj ex opustil miestnosť a ani sa neospravedlnil za svoj hrozný návrh. Potom som zavolala svojej družičke a vyplakala sa. Namiesto porozumenia mi bolo povedané, že som žiadala príliš veľa a mala by som sa držať svojho rozpočtu. Ako mi niekto, kto mi predtým ponúkol tisícky dolárov a následne odmietol dať sľúbené peniaze môže povedať, aby som znížila rozpočet??? Jediný deň som chcela prežiť ako Kardashianka a potom pokračovať vo svojom bežnom živote. Vynadala som jej a ukončila rozhovor.

Ona si ma následne blokovala na sociálnych sieťach. Pomaly sa začali šíriť fámy. Prichádzali mi anonymné vyhrážky. Môj ex-manžel bol čoraz dlhšie v práci a začínala som mať pocit, že ma podvádza.

Jedného dňa sme boli na lodi, kam neskôr prišli aj moje družičky. Začali sa do mňa navážať a tvrdili, že som sa zbláznila. Žiadali ma, aby som im vrátila ich zálohu. Ja som to odmietla, keďže mi spôsobili emocionálnu ujmu.

Môj ex sa dal do reči s hlavnou družičkou a ohovárali ma poza môj chrbát. Započula som, ako ma nazval povýšeneckou kravou.

Tak či onak, som vyčerpaná. Moje srdce už nie je to, čo predtým. Je chladné ako skala. Rozbité. Prádzne.

Musím odísť z tejto otrasnej spoločnosti. Záleží vám na mne? Tak mi dajte tie debilné peniaze na moju svadbu. Nebudem to zľahčovať ani predstierať, že to nie je to, čo naozaj chcem. Bol to sen. Bola som podvedená.

Dovidenia, uvidíme sa o 2 mesiace. Žijem si svoj vlastný život osamote. Príjmem do neho len takých ľudí, ktorým verím, že majú dobré úmysly.

Zaujímavý príbeh, čo poviete? Ako by ste zareagovali vy? Požadovali by ste od budúcich hostí peniaze? A čo naopak? Boli by ste ochotní darovať vyššiu sumu peňazí?

 

Chod hore