Robert Kaliňák bol majster v umení zaviazať si ľudí cez rôzne službičky – a zneužiť ich proti nim, keď sa mu postavili. A čo Mečiar, Fico, Kollár, Pellegrini, či Matovič?
Bývalý politik Miroslav Beblavý napísal knihu o histórii moderného slovenského papalášstva s názvom Nová šľachta. Kniha vychádza vo vydavateľstve Ikar so Shootyho ilustráciami.
Beblavý sa téme papalášstva venuje dlho. Už ako poslanec poukazoval na plagiátorstvo pri diplomových prácach, zlaté padáky, maséra Kostku, ako aj na mnohé iné prejavy papalášstva v slovenskej politike.
Teraz si vyše stovku rôznych prípadov a káuz môžete prečítať v jeho knihe.
„Táto kniha je o papalášstve a boji s ním. Samozrejme, papalášstvo je len časť toho, ako sa na Slovensku zneužíva moc. Venoval som sa aj veľkým korupčným prípadom a tunelovaniu v sociálnych podnikoch, školstve, zdravotníctve či na Finančnej správe, kde spolu išlo o stovky miliónov, možno aj o miliardu eur. Sú to veľké a zaujímavé prípady, ale tu o nich nepíšem,“ vysvetľuje M.Beblavý.
Na vlastnej koži zažil, aký ťažký je boj proti nezmyselným výsadám prominentov. Na základe tejto skúsenosti a viac ako dvoch stoviek zdrojov prináša jedinečné svedectvo o spôsoboch, akými si „tí hore“ bez hanby užívajú svoje postavenie.
Niekomu stojí rýchlik v dedine, iný vojenskou stíhačkou sfúkaval sviečky na cintoríne. Dôchodkyňu s maturitou dosadil jej zať až do dozornej rady banky…
Autor Miroslav Beblavý o knihe Nová šľachta:
V knihe sa dozviete aj to, prečo je podľa diplomatov maslo v Prahe päťkrát drahšie a kto zarába lepšie ako v Amerike.
Beblavý ukazuje, čo všetko sa proti papalášstvu vyskúšalo a čo musíme spraviť, aby sme ho konečne porazili.
Kniha tak prináša pohľad do smutného zákulisia slovenskej politiky a veľmi trefne ju doplnili ilustrácie karikaturistu Martina „Shootyho“ Šútovca.
Prečítajte si úryvok z knihy Nová šľachta:
Tri najzábavnejšie a najzvláštnejšie dopravné papalášstva Trnka a jazda do práce po hrádzi Generálny prokurátor Dobroslav Trnka, blízky priateľ Mariana Kočnera, si vedel vybaviť exkluzívne veci ešte aj po odchode z funkcie. V roku 2011 ho nachytal denník SME, ako jazdí ráno do práce z Hamuliakova do Bratislavy po hrádzi, kam inak môžu len cyklisti, korčuliari a autá vodohospodárskej výstavby. Vzhľadom na absolútne upchatie tohto cestného ťahu ušetril Trnka jazdou po hrádzi desiatky minút – čo by sa inak dalo len helikoptérou. Povolenie mu vydal Slovenský vodohospodársky podnik na žiadosť splnomocnenca vlády pre vodné dielo Gabčíkovo Gabriela Jenčíka. Odôvodnil ho aj tým, že prokurátor môže vstupovať, kam chce. Jenčíka o niekoľko týždňov vláda odvolala. (odkaz 162) Poslankyni Smeru zriadili zastávku rýchlikov priamo doma V roku 2012 začali v Hornej Štubni, malej obci s 1 600 obyvateľmi, zastavovať nielen rýchliky, ale aj medzinárodný expres Detvan smerujúci do Česka. Obec sa nachádza len šesť kilometrov od Turčianskych Teplíc, kde vlaky zastavovali tiež.
Novinári aj miestni dospeli k podobnému záveru – musí to mať niečo spoločné s Evou Hufkovou, novopečenou poslankyňou vládnej strany Smer. Aj keď sa spojenie nikdy dokázať nepodarilo, Hornoštubňania pani poslankyni ďakovali. Komu by nepadlo vhod, keby v jeho dedine stáli rýchliky? (odkaz 163) Paška sprivatizoval ochrankára Keď Pavol Paška šéfoval parlamentu, mal jedného veľmi oddaného, ale arogantného až agresívneho ochrankára. V roku 2014 musel Paška po kauzách s CT prístrojom odísť a vzdal sa aj poslaneckého mandátu. O niekoľko mesiacov som stretol jeho limuzínu a na moje prekvapenie za volantom sedel rovnaký ochrankár, zjavne už nie v štátnych, ale súkromných službách. Pavol Paška tak zostáva asi jediným slovenským politikom, ktorý si sprivatizoval aj ochrankára.
Miroslav Beblavý je známy najmä ako bývalý poslanec parlamentu. Ustavičným navrhovaním zákonov a poukazovaním na malé aj veľké kauzy prominentov liezol svojim kolegom na nervy desať rokov. Dnes už majú pokoj, pretože vo voľbách 2020 jeho koalícia PS/SPOLU tesne neuspela. Okrem potreby riešiť spoločenské problémy má rovnako silné nutkanie niečo zakladať – napríklad Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (2001), Ústav verejnej politiky na Univerzite Komenského (2004), tím pre výskum zamestnanosti a školstva v bruselskom think tanku CEPS (2011) či stranu SPOLU – občianska demokracia (2018). Po odchode z politiky si zobral polročné voľno a napísal túto knihu. Žije s rodinou v Bratislave.
