Na našich stránkach sme pre vás zmapovali dobrodružný výlet dvoch mladých Sloveniek, ktoré sa stopom vydali na dobrodružnú po Európe. Opäť vám prinášame zaujímavé a dobrodružné putovanie. Teraz to ale nebude žiadna exotická destinácia ale Slovensko. Vychutnajte si letný výlet po Slovensku od zamilovaného páru 🙂 Barborka nám napísala na náš Facebook, tak prečo o jej výlete s priateľom nenapísať. Ak ste zažili aj vy niečo podobné, určite nám napíšte. 🙂 A teraz poďme na fotky a ich príbeh

Naše letné dvojtýždňové dobrodružstvo začalo niekedy v apríli na ceste domov z Francúzska, kde sme sa dali dokopy. Spontánne sme sa dohodli, že precestujeme Slovensko a ešte spontánnejšie padlo rozhodnutie, že pôjdeme stopom. Asi v strede mája sme začali plánovať a tvoriť si mapu kde všade by sme chceli ísť a čo všetko treba vidieť. Po pár večeroch sme mali jasné len dve veci – vyhnúť sa Tatrám, pretože ich poznáme a dostať sa až do Polonín – do parku tmavej oblohy.

Náš trip sme sa rozhodli začať z praktického hľadiska (a aby sme si to nemohli rozmyslieť) hneď po Pohode v Trenčíne. Z Trenčína sme sa vybrali smer Terchová, s krátkou zástavkou v rozprávkových Čičmanoch. No po prvých stopoch sme pochopili, že to nepôjde tak rýchlo, ako sme si predstavovali a tak sme nakoniec zakotvili na jednu noc v Čičmanoch a na druhý deň sme pokračovali ďalej. V Jánošíkovej dedine sme prespali dve noci a nastali aj prvé škrty na našej mape.

Nechceli sme sa extrémne náhliť a kvantitu povýšiť nad kvalitu a rozhodli sme sa teda pre veľký presun na východ až do Spišského Podhradia. Tento presun nám zabral celý deň a bol to jeden z najlepších a najblázniveších dní v mojom živote – chceli ma uniesť, skoro nás okradli, trúbila som v kamióne, mali sme dvojhodinovú prestávku na pláži na Liptovskej Mare a celý deň sme stopovali na miestach s výhľadom na Tatry. V Spišskom podhradí sme sa, kvôli návšete Levoči, zasekli tiež na dva dni, ale nakoniec sme sa tam ani jeden deň nedostali. Za to sme pri odchode skončili vďaka strašnej búrke na pár hodín pod mostom.

Ďalšou zastávkou bol Bardejov a potom konečne cieľ našej cesty – Poloniny. Taký bol aspoň plán. No z Bardejova sa nám s tými stopmi moc nedarilo a tak sme si museli dať na noc jednu medzizastávku a to na Domaši.

Keďže sme chceli ísť až do najvýchodnejšej dediny Slovenska, Novej Sedlice a ako sme pochopili na východe sa stopuje veľmi ťažko, dostali sme sa tam nakoniec až večer za pomoci autobusu. No stálo to za to. Park tmavej oblohy je veľmi výnimočné miesto, kde je voľným okom viditeľná celá mliečna dráha a viac ako 2000 hviezd. Je to jediné miesto na Slovensku, kde sa dajú pozorovať hviezdy v takom množstve a napriek tomu, že to je národný park, sú miesta kde sa môže stanovať. No samozrejme si treba dávať pozor na medvede, vlky alebo keď sme tam boli my, aj na ukrajinských radikálov.

Z Polonín sme sa pohli na Zemplínsku Šíravu a potom do Košíc, ktoré ma prekvapili svojou krásou. Poslednou zastávkou bola moja milovaná Banská Štiavnica, kde sme sa stretli s našimi kamarátmi a s nimi sme išli domov do Pezinka.

 Musím skonštatovať, že pestopovať a vidieť celé Slovensko je celkom náročné. Či už fyzicky – 20kg ruksak a longboard v rukách nieje vždy sranda, alebo aj psychicky – skončenie pod mostom, niekedy „nekonečné“ čakanie, či vôbec niekto zastane, človek nikdy nevie kde a kedy v ten deň skloní hlavu… ale bez tohto by to predsa nebolo dobrodružstvo! Zážitky na celý život a o tom to cestovanie predsa je!

 Dokopy nám to trvalo 14 dní, prešli sme 1200 km – 700km sme prestopovali, 250 sme sa zviezli s kamošmi a zvyšných 250km sme vykryli busom. Spali sme na 10tich miestach a dokopy nás zobralo 20 šoférov. Pikoškami boli dvaja kamionisti, jedna pani učiteľka a jeden manažér v nablýskanom SuperB-éčku.

Pokiaľ ťa článok zaujme určite sleduj Barboru, ktorej ďakujeme za článok aj fotky na jej web stránke, Facebooku alebo Instagrame 🙂 p.s. Nezabudni si fotky dopozerať do konca. 

Ich mapa spoločnej cesty

https://vimeo.com/135753854