Každá (alebo takmer každá) žena na svete v jeden čas berie na seba dôležitú úlohu – úlohu matky. To isté platí aj pre mužov, ktorí sa stali otcami, ale dnes sa budeme špeciálne venovať matkám. Koľko šťastia v malom uzlíčku. Je to však smutné, deti vyrastú a rodičia ich musia nechať ísť na ďalekú cestu, či už chcú alebo nie.
Čo môžu očakávať matky synov? Veď všetky matky sú žiarlivé na svojich synov. Prečo je tak dôležité, aby boli na to pripravené? Čo robiť, keď jedného dňa si zbalí kufor?
A tak prišiel do vášho života. Najskôr si v obchode vyberiete milý overal a čiapočku modrej farby. Opatrujete ho, bozkávate jeho maličké prstíky a sladké pery. Potom šijete alebo kupujete kostýmy zajačikov – kocúrikov – pirátov – kovbojov, vediete do materskej školy, utierate slzy, ošetrujete rozbité koleno, v noci nespíte, lebo je chorý. Rozprávky na dobrú noc, bozk na cestu, rozmary a žiadosti – zoznam je nekonečný.
Nestihnete sa ani obzrieť a syn už sedí v prvej triede. Teraz deň začína s prípravou školskej tašky a končí slovami učiteľky:
„Urobte niečo s tým vašim Serjožom, všetkých bije a nikto nemôže prejsť okolo neho!“
A vy vychovávate, vzdelávate a vysvetľujete, že je potrebné byť čestným, statočným, odvážnym, inteligentným a neurážať ostatných. Červenáte sa na rodičovských združeniach, po stý krát mu odpúšťate, radujete sa z jeho úspechov v športových podujatiach a pokorne kývate hlavou na susedu
„Váš syn je vinný, on začal prvý!“
Zrazu zistíte, že váš syn rastie míľovými krokmi, nie zo dňa na deň, ale hodinami. Už mu je všetko malé, čo ste mu kúpili. Syn je starší a čas trávi viac so svojimi priateľmi ako s vami. Zbožne veríte, že jeho prvá láska – je to len zmes hormónov a tá ľahkomyseľná Táňa od susedov nie je vhodná pre vášho syna, je to len zábava, nič viac.
Čas letí a vy už nevyberáte malý modrý overal, ale skutočný oblek pre dospelého pre ukončenie strednej školy, prehĺtate slzy, keď získava atestáciu. A potom k vám začína chodiť nejaká Katka, potom Lena a zase nejaká Katka a potom ďalšie a ďalšie, ktorých mená si už ani nepamätáte. A potom príde do VÁŠHO domu spolužiačka Anna, ktorá otvorí VAŠU chladničku a správa sa u vás ako doma. Ste z toho nervózna, podráždená, ale zahryznete si do jazyka a v tichosti trpíte. A potom zistíte, že košeľu, ktorú ste mu kúpili je , podľa Anny, nemoderná a jedlo, ktoré ste pripravili, je nezdravé.
A potom v jeden krásny deň vám syn povie, že už s vami bývať nebude, že sa chce oženiť s Annou. Už nebude jesť vašu polievku, ale JEJ, už sa s vami nebude rozprávať, ale s ňou, na víkend pôjde navštíviť JEJ rodičov v košeli ňou vybranou. Na návštevu príde len na narodeniny a viac nie. Už majú vybrané menu na svadbu, spoločný rozpočet, kostlivcov v skrini… A potom všetko podľa scenára: svadba, vnuci, starostlivosť.
Nejeden raz vojdete do izby svojho syna, pozriete sa na jeho hračky, nefunkčné Play station, pár fotografií, na ktorých sa usmieva sedemročný Sergej a uvedomujete si, že… už nikdy nebude u neho na prvom mieste. Že ste stali druhou v poradí.
Aby to neznelo tak smutne, je potrebné zmieriť sa s týmto a prijať túto skutočnosť. Myslíte na to, že nie ste sama, ktorá takýmto spôsobom prišla o syna. Na to je aj príslovie:
„Dieťa – je hosť vo vašom dome: nakŕm, vychovaj, nechaj odísť.“
Trochu nakŕmiť, vychovať zložitejšie, a vedieť, kedy je čas nechať svoje dieťa odísť k Anne (Táni, Katke, …). Tento proces je prirodzený. A je tu dôležitá úloha – vedieť pustiť svojho syna bez tajných zášť, výčitiek, ľútosti a nenávisti k novému dievčaťu.
Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho na Facebooku.