Mamička, ľahneš si na chvíľu ku mne? Počujete túto otázku tiež tak často, ako ja? Moje deti chcú, aby som si k nim ľahla každý večer, pretože rady trávia čas s mamičkou. Táto ich otázka je moja obľúbená veta. Prečo? Hneď vám to poviem.
Našim deťom je 10, 8, 6 a 4 roky. Každú noc, keď prichádzam uspať nášho šesťročného synčeka, hovorí mi: „Mamička, ľahni si ku mne na chvíľu“. Dnes je mi ľúto, že som väčšinu večerov odpovedala: „Len na chvíľočku, miláčik. Musím sa pozrieť, či už spia ostatné deti. Musím upratať v kuchyni. Musím sa pozrieť na to, čo som si doniesla z práce. Chceme sa s otcom navečerať „. Nech je príčina akákoľvek, opakujeme stále dookola: „Len na chvíľku. Sú iné, dôležitejšie veci „.
Áno, viem, nemôžeme s nimi ležať celú noc. A dieťa to bude chcieť, ako to chcú všetky deti. Ako sa hovorí: „podaj prst, chytia ti celú ruku“.
Ale potom sa niečo stalo … Pred niekoľkými rokmi zomrel priateľ našej rodiny v spánku. O týždeň neskôr, v inom meste nejaký šesťročný chlapček úplne nečakane zomrel počas hry na dvore. Je pre mňa ťažké na to myslieť aj písať …
Teraz keď ma syn večer prosí, nech si k nemu ľahnem, je to pre mňa to najkrajšie, čo môže byť. Vypočujem veci, ktoré šesťročné deti väčšinou mamičkám nehovoria.
„Dneska sme písali písomku z matiky a ja dostal najlepšiu známku !! Učil som sa a zvládol som to “
„Je mi smutno po psíkovi. Myslíš, že si budeme môcť zaobstarať iného? “
„Mami, vieš, ako si povedala, že pri futbale mám bračekovi pomáhať, keď zostáva pozadu. Tak som mu pomohol. Bežal som hneď za ním, ako to hovoril otec. Dokonca som mu povedal, že môže spomaliť, keď chce. On hovoril, že keď beží rýchlo, bolí ho brucho. Tak som mu povedal, že môže bežať pomalšie, že pobežím s ním a bežal som, aj keď behať pomaly je FAKT otrava, mami! “
Toto všetko sa deje a to všetko sa dozvedáme, keď dokážeme odložiť všetky ostatné záležitosti. Toto sa dozvedáme iba keď zabudneme na veci, ktoré sme mali alebo chceli urobiť.
Babička ma vždy povzbudzovala, nech si užívam svojich detí, kým ma potrebujú. Hovorievala tiež, že nechápe, prečo majú deti ľudia, ktorí s nimi nechcú tráviť vôbec žiadny čas. Vyhlasovala, že sa rada stará o deti a vie, že aj ja to budem rada robiť.
Moji rodičia i rodičia manžela nám často pripomínajú, že raz naše deti nebudú chcieť tráviť s nami toľko času. Myšlienka na to ma ničí.
Ale ten čas ešte neprišiel. Dneska si určite poležím so všetkými svojimi štyrmi deťmi a zaspievam im ich obľúbené pesničky.
Keby sme pridali len desať minút ku každému večeru, kedy už strácame trpezlivosť a sme naozaj unavení, pridali by sme si tým desať minút radosti, ktoré šťastne strávime so svojimi deťmi. Počúvaním, rozprávaním a slovami: „DNES, PRÁVE TERAZ SI TY, STE VY PRE MŇA to najhlavnejšie“.
A viete čo?
Za desať rokov sa tieto slová vrátia, až môjmu synovi bude šestnásť a ja ho poprosím, nech so mnou chvíľu len tak posedí … a on to urobí.