Bola som objednaná ku gynekológovi na prehliadku.
Nečakane sestrička volala, že som bola presunutá na ten deň ráno v 9.30hod. Keďže cesta tam trvá 35 minút, naozaj som nemala moc času nazvyš.
Ako väčšina žien v týchto prípadoch, aj ja si veľmi potrpím na hygienu pri takýchto návštevách, ale bolo jasné, že dnes ráno nebudem mať šancu. Rýchlo som vbehla do kúpeľne, strhla pyžamo zo seba, namočila uterák, čo ležal vedľa umývadla, umyla som sa ním tam dole, aby som bola tak nejako prezentovateľná, hodila uterák do špinavého prádla, hodila niečo na seba a utekala k autu.
V čakárni som bola len pár minút, keď ma zavolali dovnútra. Ako to už býva, vyhupla som na stôl, otočila tvár na druhu stranu miestnosti a predstierala, že som niekde inde. Preto ma trochu prekvapilo, keď gynekológ predniesol: “Dnes sme si dali na sebe extra záležať, že áno?” Neodpovedala som.
Zvyšok dňa prebehol ako vždy.
Keď prišla moja 7-ročná dcéra zo školy, tak išla do kúpeľne a pýta sa: “Mami, kde je môj uterák?”
Hovorím jej: “Je v špinavom prádle, vezmi si zo šuplíka čistý.”
Ona na to: “Nie, potrebujem ten, čo tu bol dnes ráno – schovala som si do neho všetky svoje trblietky!!!” :)))))
Aký je tvoj názor?
