Jedného dňa tá, ktorá vám dala život, odíde. A zo všetkého najviac na svete vám bude ľúto, že ste ju nestihli poprosiť o odpustenie za nejaké slová …
Pred niekoľkými mesiacmi mojej kamarátke Lenke zomrela mamička. Prvé dni sa statočne držala, potom jej došli sily. Raz som sa jej spýtala: “Tak čo, Lenka ?” A ona nevydržala …
Plakala tak strašne… Po niekoľkých hodinách záchvatu plaču si utrela slzy a chvejúcim sa hlasom mi hovorila: “Vedela som, že sa to stane. Mamka bola dlho chorá … Len je mi strašne ľúto, že som ju nestihla poprosiť o odpustenie za slová, ktoré ju tak ranili.” Kamarátka sa spovedala dlho a mňa v jednej chvíli napadlo: “Čo keby tu zajtra zrazu nebola moja mamička?”
Dostala som zlý pocit. Na čele mi vystúpil pot. Veď aj ja som si dosť často nenašla čas pre mamičku na chvíľu a ešte horšie, málokedy som jej povedala, ako veľmi ju mám rada …
