Fráza „Nesúďte knihu podľa obalu“ sa často stáva pravdivou. Je pravda, že ľudia nebudú poznať lásku a priateľstvo, ak budú súdiť ľudí len podľa ich vonkajšieho vzhľadu.
Neplatí to len pri ľuďoch ale aj pri zvieratách. Nie nadarmo sa hovorí, že zvieratá sú vernejšie tvory ako ľudia.
Predstavujeme vám príbeh o mačke, ktorá strávila svoj život hľadaním lásky. Pôvodný autor tohto príbehu je neznámy, ale správa, o ktorej hovorí je tak dôležitá, že by ju mal zdieľať každý človek.
Všetci v našom paneláku vedeli, že sa okolo neho pohybuje veľmi škaredý kocúr. Ja som mu meno Škaredý. Škaredý miloval tri veci: bojovanie s inými mačkami, jedenie odpadkov a povedzme, že lásku. Kombinácia týchto vecí v kombinácii so životom v paneláku mala na kocúra vplyv. Škaredý mal len jedno oko. Tiež mu chýbalo ucho a jeho ľavá noha sa zdala byť zlomená. Škaredý mal tmavo šedú srsť pruhovaného typu. Zakaždým, keď ho niekto uvidel, som počul rovnakú reakciu.
„To je jeden škaredý kocúr!“ Všetky deti boli varované, aby sa ho nedotíkali a dospelí na neho hádzali kamene. Dokonca boli takí krutí, že mu zatvárali labky do dvier ak sa snažil vniknúť do ich príbytkov. Jeho reakcia bola vždy rovnaká. Ak na neho niekto hodil nejakú vec, on tam len stál a čakal, kým útok prestane. Vždy keď šiel niekto okolo neho tak prosil o lásku a pohladenie. Všetko čo chcel bolo len jemná láskavá náklonnosť.
Raz sa Škaredý túlil so psom od suseda. Samozrejme, že ten pes nespolupracoval a surovo na neho zaútočil. Počul som len jeho bolestivé mňaukanie a tak som mu pribehol pomôcť a snažil som sa mu podať prvú pomoc. Škaredý bol smutný a jeho život sa blížil ku koncu. Ležal vo vlhkom kruhu, jeho zadné labky a dolná časť chrbta boli skrútené a časť srsti ležala vytrhnutá vedľa neho. Ako som ho zdvihol a snažil sa ho odniesť domov, počul som, ako lapal po dychu. Určite ho to veľmi bolelo.
Potom som zacítil ťahanie. Škaredý mi cucal ucho. Prežil toľko bolesti, utrpenia a zrejme umiera. Pritlačil som si ho bližšie ku mne a on mi položil svoju labku na tvár. Pomaly sa ku mne pootočil a ja som začul tiché pradenie.
Aj v najväčšej bolesti sa snažil prijať súcit a trochu lásky. V tej chvíli som si pomyslel, že on je to najkrajšia a najmilujúcejšia bytosť, akú som kedy videl. Ani raz sa ma nepokúsil uhryznúť alebo poškriabať. Škaredý sa na mňa len pozrel a úplne mi dôveroval. Dôveroval, že mu zmiernim jeho bolesť. Zomrel mi v náručí. Ako som ho priniesol do bytu, ešte dlho som ho držal a premýšľať o tom, ako jedno poškriabané, deformované, málo živené telíčko mohlo poznať lásku tak úplne a pravdivo. Škaredý ma naučil viac o dávaní lásky a o súcite ako tisíc kníh alebo prednášok. Budem mu vždy vďačný. Mal na svojom tele jazvy, no to, čo ho skutočne bolelo boli jazvy v duši.
Naučil ma, čo je to láska a čo spôsobuje skutočnú bolesť. Mnohí ľudia chcú byť bohatší a úspešnejší, či veľmi obľúbení, krásni, ale ja si vždy budem pamätať, že je lepšie byť „škaredší“ no vedieť, čo je to láska.
zdroj: diply.com