Žiadny rodič nechce, aby mu bolo zo školy oznámené, že ich dieťa udrelo iného študenta. Ale ako môžete vidieť z tohto neoficiálneho príbehu, nie všetko je vždy tak čierne ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Vzhľadom k tomu, aj keď to dievča naozaj napadlo ďalšieho študenta, existujú dve strany príbehu. Anekdota obsahuje cennú lekciu o vzťahu a zároveň slúži k pripomenutiu toho, že definícia dobra a zla je niekedy naozaj zložitá.
(Pracujem ako sestrička v nemocnici. Nemám dovolená mať pri sebe mobil a preto mi učiteľ zavolal na recepciu.)
Učiteľ: ,,Dobrý deň, som učiteľ vašej dréry a musím vám oznámiť, že sa stal incident, do ktorého bola zapletená aj vaša dcéra.
Ja: ,,Je chorá alebo poranená? Môže to počkať 2 hodiny kým skončím v práci?“
Učiteľ: ,,Vaša dcéra udrela spolužiaka. Snažili sme sa vám dovolať už celých 45 minút. Je to naozaj vážne.“
(Ihneď som šla do školy. Keď som voška do riaditeľne, videla som svoju dcéru so zvesenou hlavou, učiteľa, riaditeľa, chlapca s krvou okolo nosa a červenou tvárou a aj jeho rodičov.)
Riaditeľ:,, Hm, konečne ste dorazili! Vitajte.“
Ja: ,, Ja viem prepáčte, no mala som problémy v práci. Pomáhala som 7 ročnému chlapcovi, ktorý bol ubitý vlastnou matkou. Musela som riešiť aj administratívne záležitosti s políciou.“
(Riaditeľ mi všetko vyrozprával. Šlo o to, že sa chlapec pokúsil rozopnúť podprsenku mojej dcéry a preto ho udrela dvakrát do tváre. Bolo však viac ako divné, že boli nahnevaní na ňu a nie na chlapca.)
Ja: ,,Oh, čo ak vás zažalujem za dovolenie sexuálneho obťažovania vaším žiakom? Myslíte, že to je v poriadku?“
(Ostali zmätení a začali sa prekrikovať. Moja narážka na sexuálne obťažovanie ich zaskočila.)
Učiteľ:,, Myslím, že to nebolo až také vážne.“
Riaditeľ: ,,Myslím, že ste nezachytili jednu podstatnú vec.“
(Chlapcova matka začala plakať, tak som sa obrátila ku svojej dcére.)
Dcéra:,, Začal mi naťahovať a rozopínať podprsenku, tak som to šla povedať učiteľovi. On mi však povedal len to, že si to nemám všímať. Urobil to znova a preto som ho udrela. Až potom prestal.“
(Obrátila som sa na učiteľa.)
Ja: ,,Prečo ste ho nezastavili? Prečo ste nič neurobili? Aj vy mňa necháte obťažovať vás? Mám vam začať siahať na hornú časť nohavíc?“
Učiteľ:,, Čo? Nie!!!“
Ja: ,,Čo sa vám teraz nepozdáva? Myslíte si, že preto, že sú deti je to len zábava? Keby to začal robiť jeho matke alebo mne už by to zábava nebola, však?“
Riaditeľ:,, So všetkým rešpektom vám musím povedať, že vaša dcéra bije iné deti neustále. Nestalo sa to prvykrát.“
Ja: ,,Pozrite sa, čo má robiť iné ak nie brániť sa? Čo má robiť ak ju jej spolužiaci sexuálne napádajú? Má to nechať tak? Keď jej nechce pomocť učiteľ tak ako sa má brániť?“
(Chlapcova matka stále plakala a jeho otec vyzeral naštvane ale aj zahanbene. Pozrela som sa na učiteľa.)
Ja:,, Teraz beriem svoju dcéru domov. Myslím, že chlapcovi to vysvetlia jeho rodičia a bude mať problém. Nechcem, aby sa viac niečo také opakovalo. Nechcam, aby sa niekto dotkol mojej dcéry a ani iných dievčat na tejto škole. Pošlem na vás kontrolu a neostane to len pri tom. A ty (spolužiak), ak ešte raz oblížiš mojej dcére, budem na teba musieť podať obvidenie na políciu!“
(Zobrala som dcérine veci a šli sme domov. Doma som napísala e-maily rôznym školským organizáciam, starajúcim sa o bezpečie a istotu v školách a to najmä v katolíckych. Jednu z nich navštevovala aj moje dcéra. Organizácia poslala kontrolu do školy a mali z toho problém. Od vtedy moja dcéra navštevovala hodiny daného predmetu s iným učiteľom a s iným spolužakom.)
zdroj: boredpanda.com