«Keď budem mať takéto dievčatko, určite ju zapíšem na angličtinu, gymnastiku, kreslenie, do hudobnej školy a na kurzy plávania”, vyhlasovala vždy moja kamarátka pri pohľade na nejaké malé dievčatko, ktorú okolo viedla jej mamička. Niekedy k zoznamu pridala ešte francúzštinu a tenis. «Čože? Na všetko naraz? »Čudovala som sa zakaždým. «No jasné», zodpovedala s istotou a presvedčením v hlase. «Chcem dať dieťaťu to najlepšie vzdelanie, čo môžem. Raz mi poďakuje ».
Môj údiv sa rokmi zmenil v istotu, že za podobným prianím rodičov «dať dieťaťu to najlepšie, čo pre jeho vzdelanie môžu», sa nezriedka ukrýva kus snobstva, ješitnosť a potreba vyzerať v očiach iných ľudí ako supermatky a superotcovia vychovávající superdieťa
Keď som potom sama mala deti, stretávala som supermatky odhodlané vychovať superdeti veľmi často. Vodili svoje dcérky a synkov do všelijakých kurzov a krúžkov ani nie od ich troch rokov a niekedy aj podstatne skôr.
Keď som dala najavo nepochopenie, k čomu je trojročnému dieťaťu kurz rozvíjajúci myslenie, v ktorom sa učilo poznávať farby a zvieratká, dívali sa na mňa tieto matky zvysoka. Ako na menejcennú. A keď zistili, že môj päťročný syn doteraz nenavštevuje kurzy angličtiny, vykrikovaly zdesene: «Ale nie !? Veď propásneš ten najvhodnejší čas! Čo si počne v dnešnom svete bez angličtiny? »
Source: pixabay.com
S hrôzou som sledovala, ako svoje deti za každého počasia tiahnu do nejakej dusnej miestnosti, kde sa učili triviálnym slovám a pesničkám, bez toho, aby z toho mali nejaký hlbší pojem.
Ale tváre týchto matiek boli zaliaté hrdosťou. Aby nie! So cťou predsa plnili svoju materskú povinnosť a nenechali svoje dieťa zaostať, aby sa medzi ostatnými necítilo nejako pozadu. Pre päťročné dieťa predsa nie je nič dôležitejšie ako angličtina!
Nedesí ma ani tak nezmyselnosť týchto snáh, ako evidentné škody, ktoré to na dieťati pácha, keď je toho príliš. Prečo rodičia – a častejšie sú to naozaj matky – predškolákov tak preťažujú? Myslím, že v tom naozaj veľkú úlohu zohráva istý komplex supermatky. Najdôležitejšie je pre nich vonkajší dojem z takejto aktivity. Porovnanie sa s ostatnými. Zaradenie sa do súčasného “trendy prúdu”. Čo to však spôsobuje ich dieťaťu?
Nedostatok času na hru
Podľa klasikov vývojovej psychológie má byť hlavnou činnosťou predškolských detí hra. Ak dieťaťu neposkytneme možnosť dostatočne «sa vyhrať», s veľkou pravdepodobnosťou bude mať v budúcnosti vážne problémy. Hra uspokojuje a napĺňa základné potreby dieťaťa, v hre sa rodí a rozvíjajú ďalšie druhy činností. Hrou dieťa spoznáva svet a vzťahy v ňom. Hranie je kľúčom k rozvoju detského vnímania, hra v najvyššej miere stimuluje psychický vývoj a rozvoj dieťaťa. Psychológia pre ujasnenie významu hry v živote predškolského dieťaťa niekedy používajú porovnanie so zamestnaním a prácou dospelých. Jej úloha je úplne porovnateľná: je to spôsob sebarealizácie, prostriedok rozvoja osobnosti a zároveň zdroj sebahodnotenie.
Deti, ktoré sa dosť «nepohrali», mávajú citové problémy a ťažkosti so socializáciou. Okrem toho v dospelosti sa u nich relatívne často vyskytuje svojrázna infantilita a nesamostatnosti.
pexels.com
Nemožnosť nudiť sa
Myslíte si, že nič nerobiť a nudiť sa škodí? V mladšom detskom veku však ničnerobenie, ničím nezaprataný čas predstavuje dôležitú súčasť vývoja. Znie to paradoxne, ale práve nuda stimuluje v dieťati túžbu niečo tvoriť, niečo robiť sám – a navyše rozvíja samostatné myslenie. Niečo sám vziať, sám niečo vyskúšať, k niečomu sa sám rozhodnúť, sám uskutočniť nejaký svoj nápad. Aj keby ten nápad spočíval v obyčajnom polepení drevenej hračky plastelínou.
Dôležité je, že si to dieťa samo vymyslelo a samo tiež uskutočnilo, samo z toho získalo skúsenosť a nové znalosti. Ak sa však celý deň len podrobuje niečím príkazom a presným inštrukciám, ak sa riadi do najmenších podrobností premysleným rozvrhom a jeho pravidlami, tejto dôležitej skúsenosti sa mu nedostane. V dôsledku toho bude mať problémy so samostatným uvažovaním a iniciatívou a so samostatnosťou ako takú vôbec.
Nedostatok rodičovskej autority
Pre malé dieťa nie je autoritou ten, kto ho neustále poháňa, postrkuje a ťahá niekam za ruku. Autoritou je ten, kto toho veľa vie a o svoje znalosti sa s dieťaťom delí. Rozprávajte sa a spoločne sa hrajte. Naučiť svoje dieťa poznávať farby a tvary alebo druhy zvieratiek môže každá mamička. A nemusí to byť len doma. Veľa sa toho naučíte pri prechádzke, pri hre vonku, na rôznych zaujímavých miestach, kam s deťmi, preťaženými nezmyselnými “povinnosťami” nie je čas zájsť. Môžete spolu kresliť aj plávať v bazéne, poznávať kvety a stromy a učiť sa spievať pesničky a tancovať podľa hudby.
Skúste si predstaviť, ako vás bude vaše dieťa vnímať, ak sa vaša úloha zmrští na obliekanie / vyzliekanie a premiestňovanie medzi miestami…
pexels.com
Absencia dôverného styku s rodinou
Keď malé deti posielate na všetky tie krúžky, kurzy a ktovie kam ešte, zbavujete ich dôverného styku nielen so sebou samými, ale aj s ďalšími členmi ich rodiny. Pocit rodinnej blízkosti je v predškolskom veku veľmi dôležitý. Ak sa štvorročným až šesťročným dieťaťom stále zaoberajú cudzí ľudia, vytráca sa dôležitá úloha rodičov ako vychovávateľov.
vznik komplexov
Keď dcérka alebo syn navštevuje súčasne výtvarné štúdio, venuje sa gymnastike, hudbe a angličtine, nebude zrejme vo všetkom rovnako úspešná alebo úspešný. Zvlášť s postupom času, keď cvičenie nadobúdajú na obtiažnosti. Dariť sa jej či jemu bude v jednom alebo dvoch odboroch, ku ktorým má vrodené dispozície a v ďalších narazí na horké sklamanie z neúspechu a zaostávania za ostatnými. Závery si urobte sami. Ak sa ku všetkému ostatnému ešte pridá obava, že nenaplnia vaše supermaterské očakávania, môže to v najlepšom prípade skončiť neurózou.
poškodenie zdravia
Ani tie najlepšie vitamínové superprípravky nespasia malé dieťa pred následkami preťaženia rôznymi činnosťami. Áno, predškolské deti sú naozaj veľmi vnímavé a rýchlo si osvojujú nové návyky a zručnosti. Skutočne sa všetko učia doslova v lete. A vyzerá to, že spracovať novú informáciu im nedá vôbec žiadnu prácu. Avšak organizmus dieťaťa, ktoré celý deň ťaháte po rôznych aktivitách vrátane škôlky sa veľmi rýchlo vyčerpáva. Lekári nehovoria o potrebe prísneho dodržiavania režimu činnosti a odpočinku nadarmo. Isteže sú aj veľmi odolné deti. Najčastejšie však bohužiaľ deti pred rodičmi nevedomými mieru zachráni až choroba.
Zoznam negatívnych dôsledkov zďaleka nie je úplný …
