Vo všednom každodennom zhone a zhone si často zabúdame s dieťaťom dôverne a kamarátsky porozprávať. Môže to spôsobiť narastajúca formálnosť vzťahu a citové odcudzenie. Ako tomu predísť?
Vedci vyrátali, že priemerne venujeme priamo dieťaťu denne 12 a pol minúty. Z toho osem a pol pripadá na výhrady, zákazy a podobne. Na priateľský styk ostávajú štyri minúty!
Spisovateľka Jamie Harringtonová sformulovala štyri otázky, ktoré by sme mali dieťaťu klásť každý deň.
“Opýtajte sa dieťaťa otvorene a úprimne. Na takéto otázky dieťa nemôže odpovedať iba “áno” alebo “nie”. Stimulujú ho na opísanie vlastných pocitov, hodnotenie rokovania svojho i iných ľudí. Môžete tak svoje dieťa lepšie spoznávať a lepšie mu porozumieť “.
1. Aký si mal dnes deň?
Ak bude dieťa spočiatku vyhýbavé a bude odpovedať “normálne”, “všetko OK” atď., Nemá zmysel začínať s nejakým výsluchom a odpovede z neho páčiť. Môžete povedať “Tak fajn. Keď budeš chcieť, povieš mi to neskôr. Ja som dnes robila to a to. Predstav si, že dnes … “Verte, že aj to najuzavretejšie a nejostýchavejšie dieťa si s vami začne rozprávať o tom, čo má na srdci.
2. Ako sa majú tvoji kamaráti?
Môžete sa samozrejme spýtať na každého konkrétneho kamaráta, ktorého poznáte, alebo na všetkých naraz. Napríklad: “Čo myslíš, ktorý z tvojich kamarátov sa mi najviac pozdáva? A vieš prečo? A kto je tvoj najlepší kamarát? Aké vlastnosti by mal mať najlepší kamarát? Čo najlepšieho pre teba tvoj kamarát urobil? Na koho z kamarátov si najviac pyšný? Prečo? Keby si sa dozvedel, že tvoj kamarát niečo ukradol, čo by si robil? “Iste chápete, že sú to návodné otázky pre rôzne situácie.
3. Prihodilo sa ti dnes niečo pekné?
Aj v deň, keď je vonku škaredo alebo sa písala ťažká písomka z matiky a je naozaj ťažké vybaviť si niečo príjemné, sa dá niečo veselého nájsť. A keď nie, rozveseliť sa môžeme aj sami. Ísť napríklad neplánovane do kina, zahrať si nejakú hru atď. To dostane vás i dieťa z nenalady a privedie k veselším myšlienkam.
4. Nepotrebuješ pomôcť?
Vieme všetci, aké ťažké niekedy je povedať si o pomoc. Dieťa, ktoré nie je zvyknuté, že sa mu pomáha v maličkostiach, sa na vás len ťažko obráti v naozaj ťažkej situácii. Začínajte teda malými vecami, navrhnite pomôcť s upratovaním v jeho izbe, pomôžte mu s úlohou atď. Naučte ho veriť vo vašu pomoc. Nebojte sa, že dcéru alebo syna rozmaznáte. Čím pevnejšie si bude isté vašou pomocou, tým pravdepodobnejšie za vami príde o radu v dôležité veci.
Rada:
Keď počúvate detské rozprávanie, neprerušujte je svojimi názormi alebo súdy. Komentujte až keď vás o to požiada. Nepodceňujte telesný kontakt, objímte dieťa alebo je vezmite za ruku. A ak máte zrovna starosti, nie je vám dobre alebo jednoducho máte zlú náladu, povedzte to dieťaťu otvorene, ospravedlňte sa a zároveň sa dohodnite, kedy sa porozprávame neskôr.
