Moja sestra a jej priateľ s nami žili po jednou strechou už niekoľko rokov. Jedného dňa, keď som si išla skontrolovať svoj bankový účet, všimla som si na ňom zopár transakcii. Viem, že som ich nevykonala ja, keďže som doma celý deň a žiadnu z kariet nepoužívam. Skontrolovala som si teda svoju peňaženku a samozrejme, obe karty boli preč. Vybrala som sa to nahlásiť do banky, kde mi povedali, kedy a kde boli karty použité.
Potom som sa informovala, kde naposledy boli moje karty použité – miestna čerpacia stanica. Policajti sa prostredníctvom kamerového záznamu pozerali na to, ako moja sestra použila kartu v termináli ale aj v bankomate (vzala si a minula niečo okolo 100 dolárov).
Bola som zhrozená. Hoci si moja sestra vždy požičiavala od celej našej rodiny, vždy to boli zanedbateľné čiastky, pár dolárov tu, pár dolárov tam. Snažili sme sa o to, aby sa rozišla so svojím priateľom, vďaka ktorému sa dala na drogy. Rozhodla som sa, že mi je jedno, či ju za to zavrú do väzenia, musí sa naučiť niesť následky za svoje činy. Môj otec so mnou súhlasil, no moja matka sa ma snažila presvedčiť, vždy ju ochraňovala. Povedala, že súhlasí s jej vinou. Bolo to zlé, ale je súčasťou našej rodiny a ja by som ju nemala udať na polícii.
Tak či onak, políciu som zavolala a zatkli ju. Za to, čo urobila, strávila niekoľko dní vo väzení. Odvtedy uplynulo pár rokov a teraz je na tom oveľa lepšie. Keď ju prepustili z väzenia, k drogám sa už nevrátila, rozišla sa so svojím priateľom a podarilo sa jej nájsť stabilnú prácu na mieste servírky. Je vidieť, že je šťastnejšia a lepšia. Ja ju vídam raz týždenne, keď chodíme na návštevu k našim rodičom.
Ako môžete vidieť, v tomto príbehu platí, že všetko zlé je na niečo dobré. Nebyť skalopevného rozhodnutia ženy, jej sestra by dopadla pravdepodobne veľmi zle…
