Bohatý otec sa jedného dňa, vybral za synom, aby mu ukázal, akým životným štýlom žijú chudobní ľudia, kde si nažívajú a podobne. Zobral ho na výlet, práve na také miesta, ktoré boli najchudobnejšie farmy.
Na niekoľkých farmách, otec so synom aj prespali. Keď sa vrátili z výletu, otec sa rozhodol syna opýtať otázku, ako sa na výlete mal a čo zistil. Syn odpovedal, že výlet ho veľmi potešil, že si to poriadne užil. Otec sa ho opýtal ďalšiu otázku. „Videl si, ako sa žije chudobným ľudom?“ „Jasné,“ syn odpovedal. „Synu, čo si si všimol a zistil z celého výletu?“
„Otec, ďakujem Ti za opýtanie, chudobní ľudia majú štyroch psov a my iba jedného.My síce máme pekne čistý bazén, ale oni majú potok, ktorý nemá konca kraja.
My máme pekné lampy na záhrade, ale oni majú milióny hviezd, ktoré im celú záhradu príjemne osvetľujú. My máme krásny pozemok, ale oni majú veľké polia, ktoré si netrúfam odhadnúť, aké sú obrovské. Oni slúžia a pomáhajú iným, my máme sluhov. Jedlo si musíme kupovať v obchodoch, no oni ho majú na záhrade, okolo domu, jedlo si vedia vypestovať. My máme okolo domu ploty, oni majú priateľov, ktorí nás ochraňujú. To my sme chudobní.“
Veľa krát, sedíme doma a premýšľame, čo ešte nemáme a potrebujeme to. Neuvedomujeme si, že to čo už máme, niekto považuje za obrovskú vec. Všetko závisí od toho, ako sa na veci pozeráme. Ja osobne som vďačný zato, čo mám a nezávidím iným to, čo ja nevlastním alebo si nemôžem dovoliť. Potrebujem pre svoju rodinu a deti, urobiť lepšie rozhodnutia. Niekedy sa potrebujeme pozrieť na svet aj očami detí, aby sme si uvedomili, čo je dôležité.
