10 príčin, prečo naše deti čoraz častejšie trpia úzkosťou. Je to horšie než si myslíte

Čoraz viac adolescentov v modernom svete trpí zvyšujúcimi sa stavmi úzkosti, píše Amy Maureen na stránkach Psychology Today. Medzi nimi sú aj tí, ktorí vyrastali v úspešnej rodine, majú dobrú výchovu a všetky šance na skvelú budúcnosť.

Zrejme na to neexistujú žiadne jasné dôvody – naše detstvo bolo plné skutočných hrozieb, ale neboli sme takí! V čom je teda problém?

Tu je 10 hlavných dôvodov zvýšenej úzkosti medzi tínedžermi:

Boja sa čeliť svojmu strachuZ nudy, osamelosti či smútku sa moderné deti odchádzajú ukryť do virtuálnej reality – hrajú počítačové hry, ak majú prikázané byť ticho, chatujú na sociálnych sieťach, keď ich rodičia potrestajú. Neprekonávajú svoje ťažkosti, je pre nich jednoduchšie, ak sa týmto nepríjemným pocitom či situáciám začnú vyhýbať.
Sú nútení byť šťastní Presviedčajú nás, že hlavným životným cieľom je dosiahnutie šťastného života. Nešťastné dieťa sa okamžite ponáhľa k počítaču. Aké dojmy začne dieťa nadobúdať? Ak ste nešťastní vy, znamená to, že niečo nie je v poriadku. Byť smutný, sklamaný či dokonca rozčúlený je normálne, niekedy dokonca užitočné. Nepretržité usmievanie sa a tvárenie, že svet je gombička, je škodlivé.
Rodičia neadekvátne ocenia ich schopnosti Tým, že matka svojim synom neustále opakuje: „Si najrýchlejší v tíme,“ nebude behať rýchlejšie. Nadmerný tlak na dieťa spôsobuje, že je nervózne. Snaží sa splniť štandardy, ktoré mu nastavili rodičia. Ak sa im ich nepodarí splniť, začnú u nich vznikať obavy a úzkosť.
Rodičia od nich vyžadujú príliš mnohoDesiatky domácich úloh, hudobný krúžok, balet, plávanie, drahé kurzy – všetko toto sa dostane na plecia tínedžerov. Mal by byť šikovnejší, musí mať dobré výsledky v súťažiach, mať čas na všetko a zároveň nezabudnúť byť šťastný.
Deti nevedia, ako pracovať so svojimi emóciami. Nikto ich to neučíV škole sú neustále kŕmené novými vedomosťami potrebnými na absolvovanie predmetov. Rozvoju zručností, ktoré pomáhajú tínedžerom prispôsobiť sa modernému svetu dospelých, sa nevenuje takmer žiadna pozornosť. Bez schopnosti rozložiť si svoj čas, vysporiadať sa so stresom, komunikovať s ostatnými ich tento stav privádza do stavu úzkosti a pocitu menejcennosti.
Rodičia sa považujú za ochrancov, nie za sprievodcov Mnoho rodičov si ani neuvedomuje, čo spôsobujú, keď svojmu dieťaťu venujú prehnanú pozornosť. Týmto spôsobom len docielia, že ich dieťa sa bude správať pasívne a na dospelý život bude nepripravené. Takýto adolescenti nevedia, ako sa vyrovnávať so životnými ťažkosťami a robiť vlastné rozhodnutia.
Dospelí nevedia, ako pomôcť dieťaťu vyrovnať sa so strachomNiektorí rodičia v takejto situácii začnú na dieťa príliš tlačia, zatiaľ čo iní sa snažia deti ochrániť pred ich vlastnými chybami. Obe metódy sú nesprávne. Boj so strachom by mal prebiehať, pomaly a postupne. Vzbudiť u dieťaťa dôveru pomôže len prax, nenútená podpora a vedenie zo strany rodičov.
Rodičia si volia nesprávnu stratégiu výchovyNiektorí sú zástancami taktiky tolerancie – svojmu dieťaťu nikdy nepovedia nie. Je to predsa ich krv! Ďalší ich nespustia z dohľadu a svojou prehnanou starostlivosťou im tak pomyselne zväzujú ruky aj nohy. V oboch prípadoch u dieťaťa vzniká úzkosť a nespokojnosť.
Deti nemajú dostatok voľného časuTakmer celý deň strávia v škole, potom idú na krúžky alebo súkromné doučovanie. Večer po príchode domov si začnú robiť domáce úlohy. Potrebujú spontánne činnosti – naučiť sa rôznym návykom, napríklad ako vyriešiť nezhody bez zásahu dospelého človeka. Hranie sa osamote nie je o nič menej užitočné, pretože naučí dieťa ako sa vyrovnať s pocitom osamelosti.
Nedokonalosti v rodineDeti sa môžu neraz cítiť ako dospelí a svojich rodičov sa pokúšajú neraz napodobňovať, no v hĺbke duši sú stále deťmi, ktoré potrebujú starostlivosť a podporu.Prijatie dôležitých rozhodnutí je zodpovednosťou každého rodiča. Neprenášajte ich na svoje deti, bez ohľadu na to, ako dospelo sa snažia správať.