Mamičky na oboch stranách od rovníka sú spravidla tým najlepším príkladom obetavej, bezpodmienečnej, oddanej lásky. Materské city sú mimo priestor a čas, nepodliehajú ani rozumu, ani logike. Pochopiť sa dajú až vtedy, keď sa sami staneme rodičmi, inak to nie je možné. Píšeme tú o tom, čo nám naše mamičky nikdy nepovedali. To však neznamená, že to neprežili.
1.Plakala kvôli vám. A často.
Plakala, keď sa dozvedela, že je tehotná. Plakala pri pôrode. Plakala, keď vás po prvýkrát objala. Plakala šťastím. Plakala, pretože sa bála a robila si o vás starosti. Hlboko cíti a zdieľa všetku vašu bolesť a všetko šťastie vášho života, aj keď si to neuvedomujete.
2.Dala by si ten posledný kúsok z koláča
… Ale keď videla, ako sa olizujeme a pozeráme naň svojimi obrovskými očami a nedokázala ho zjesť. Vedela, že oveľa viac potešenia jej prinesie pozerať sa, ako ho celí šťastní zjete vy
3.Bolelo ju to.
Bolelo ju, keď ste ju ťahali za vlasy, chytali ju ostrými nechtami, ktoré ste si ani za svet nechceli nechať ostrihať. Bolelo ju, keď vás dojčila a vy ste ju hrýzli do pŕs. Už váš príchod na svet bol pre ňu spojený s bolesťou.
4.Má o vás vždy starosť.
Od okamihu počatia robila všetko, aby vás chránila. Keď ste urobili svoje prvé krôčiky, sotva dýchala. Nikdy nezaspala, kým ste sa v poriadku nevrátili domov. Vstávala najskôr zo všetkých, aby vás doviedla zo školy. Vždy bola pripravená vytrhnúť vás zo zovretia zlého sna alebo z nočnej horúčky. Bola vám nablízku vždy, aby sa uistila, že ste v poriadku.
5.Vie, že nie je vždy dobre.
Mamička je sama sebe tým najtvrdším kritikom. Pozná všetky svoje chyby a niekedy sa za ne nemá rada. Najhoršie to pre ňu je, keď ide o vás. Chcela by byť dokonalou matkou a vždy všetko robiť správne – je ale človek, a tak robí chyby. Stále sa len pokúša si ich odpustiť. Celým srdcom by si priala vrátiť čas a urobiť to či ono inak, ale to bohužiaľ nie je možné. Buďte preto láskaví na svoju mamičku – musíte vedieť, že urobila to najlepšie z možného.
6.Stráži vás aj keď spíte.
Boli noci, keď o tretej ráno sedela pri vašej postieľky a modlila sa, aby ste konečne zaspali. Spievala vám uspávanky aj keď únavou ledva udržala oči otvorené. A keď ste konečne zaspali, ležala vedľa vás a všetka jej únava bola preč akonáhle len pozrela na vašu tváričku spiaceho anjelika. Cítila len bezhraničnú lásku, pre ktorú bolesť ani únava nič neznamenajú.
7.Nosila vás oveľa dlhšie, ako 9 mesiacov.
Potrebovali ste ju. Iná možnosť teda nebola. S vami na rukách upratovala byt, mala vás v náručí, keď si sem tam v lete niečoho odhryzla, držala vás dokonca aj v spánku. Ruky jej zdreveneli a chrbát neznesiteľne bolel, ale držala vás v náručí, pretože ste chceli byť u nej čo najbližšie. Tlačila vás k sebe, pusinkovala a hrala sa s vami. Cítili ste sa u nej v bezpečí a boli ste šťastní, pretože vás brala do náručia tak často, ako ste chceli.
8.Zakaždým keď ste plakali, srdce jej pukalo.
Nič nie je pre mamičku strašnejšie, než počuť plač svojho dieťaťa a vidieť, ako mu slzy tečú po tváričke. Urobila vždy všetko, aby zastavila váš plač a keď sa jej to nedarilo, zdalo sa jej, že jej srdce puká na tisíce čriepkov.
9.Ste pre ňu vždy na prvom mieste.
Dokázala sa obísť bez jedla aj bez spánku. Vaše potreby stavala vždy nad svoje vlastné. Celý deň sa venovala vám a na jeho konci už jej mnoho síl pre ňu samotnú nezostávalo. Napriek tomu druhý deň vstala skôr, pretože vy ste pre ňu mali väčší význam ako čokoľvek iné.
10.Prešla by tým všetkým znova.
Byť matkou je určite tá najťažšia práca, ktorá na svete je. Plačete, trápite sa, snažíte sa, ale nič sa vám nedarí, učíte sa a prekonávate vlastné možnosti. Tiež ale prežívate toľko radosti a lásky, že sa zdá, že sa vám ani nemôžu vojsť do srdca. A všetko to trápenie aj bezsenné noci, ktorými vaša mamička prešla, by s potešením zabsolvovala znova, pretože to stálo za to.
Preto až nabudúce svoju mamičku uvidíte, povedzte jej jednoducho “ďakujem”. Dajte jej najavo, ako ju máte radi. Zase tak moc často to nepočúva.
