Slobodná matka so slzami v očiach rozpovedala príbeh, z ktorého mráz behá po chrbte

 

Stojíte v supermarkete, ste nervózna z toho, lebo si neviete vybrať, ktorý produkt si máte kúpiť, pretože vedľa vás je mladá matka a nemôže utíšiť svoje plačúce dieťa. Čo si o tom myslíte? Je nepravdepodobné, že s ňou budete mať súcit, však?

Mladá matka zo Západnej Virgínie uverejnila na Facebooku článok, ktorý vás donúti zamyslieť sa dvakrát, predtým než budete súdiť rodičov, že majú nevychované deti a prepadávajú hystérii na verejnosti.

Aly Brothers je na prvý pohľad ničím pozoruhodná matka dvoch detí. Ale pred dvoma týždňami sa stal v jednom supermarkete incident s jej malými deťmi. Žena sa odfotila so slzami v očiach a publikovala svoj príspevok o neľahkom osude.

„Toto je materstvo. Žiadne krásne filtre, dobré osvetlenie, či nový rúž na fotografii. Ale mastné vlasy, včerajší make-up, ktorý si nestihla zmyť a slzy. Byť matkou je ťažké. A byť slobodnou matkou, ešte ťažšie.“

Ďalej Aly hovorí o tom, ako jej „synovia – anjelici“ na nesprávali anjelsky pri nákupe v potravinách. Namiesto toho, aby spokojne počkali na matku, kým si nakúpi, urobili v obchode poriadny masaker. Mladší syn neustále plakal a ten starší behal po celom supermarkete a otváral dvere na všetkých mraziacich boxov. No kto by to vydržal?

Po tomto sa všetci rozhorčene pozreli na mamičku neposlušníkov.   Podľa nej, to v nej vyvolalo emocionálnu reakciu.

„Nepoznajú ma ako človeka. Nepoznajú ma ako matku. Nepoznajú moje deti. Oni nevedia o tom, že som bola vydatá predtým ako som mala deti. Oni nevedia prečo som sa rozviedla. Oni nemajú ani tušenia, aké ťažké je byť slobodnou matkou.“

Ľudia veľmi ľahko súdia druhých podľa jednej situácie. Ale pravdou je to, že jedna situácia nemôže ukázať celý obraz.

„Pre mňa je to veľmi ťažké, keď ma všetci odsudzujú. Niekedy môžem skontrolovať svoje deti, niekedy nie. Niekedy ma počúvajú, niekedy nie. Niekedy sa s tým vyrovnám, niekedy klesám na duchu.“

Na konci svojho príspevku Aly Brothers žiada ľudí o trpezlivosť, o tom, že treba byť umiernenejší pri posudzovaní, aby sa druhým nespôsobovala bolesť.

Tento príbeh naozaj stojí za zamyslenie sa nad tým, ako niekedy bývame povrchní. Čo si o tom myslíte?