Bez ohľadu na to, aký je muž šikovný a silný, žena chce vždy to, aby ju vedel pochopiť a akceptovať. Pokúsili sme sa zistiť, prečo sa niektorým párom podarí vždy nájsť kompromis a iné sa hádajú pre každú maličkosť.
Tím vedcov z Washingtonu vykonal dlhodobú štúdiu rodinných vzťahov na príklade 130 párov. Sledovali ich po dobu 6 rokov odo dňa ich svadby. Záver: páry, v ktorých muži vychádzali v ústrety ženám, boli silnejšie.
Predstavujeme vám manželský pár: Lauren a Steven. Manžel tvrdí, že rovnosť vo vzťahu je kľúčom k šťastnému a dlhému manželstvu, no jeho činy hovoria niečo iné.
Steven: S kamarátmi dnes ideme na rybačku. Odchádzame večer.
Lauren: Ale zajtra ku mne prídu kamarátky. Sľúbil si, že mi pomôžeš s upratovaním. Už si zabudol? Nemôžeš odísť zajtra ráno?
Steven: To ty si zabudla na moju rybačku! Nie, nemôžem odísť zajtra ráno. Odchádzame o pár hodín.
Lauren je nahnevaná a hovorí manželovi, že je egoista. Odíde z miestnosti a Steven je deprimovaný, tak si naleje whiskey a pozerá futbal. Lauren chce, aby sa porozprávali, ale Steven ju ignoruje. Lauren začne plakať a Steven povie, že má nejakú prácu v garáži a odíde. Takéto argumenty sú plné vzájomného obviňovania, kde je ťažké nájsť príčinu. Jedna vec je však istá – Steven nechce robiť ústupky.
Ústupky
V manželstvách sa vyskytujú sťažnosti, výbuchy hnevu aj vzájomná kritika. V prípade, že sa to manželia nesnažia vyriešiť a podceňujú tieto konflikty, ohrozujú tým svoje manželstvo. John Gottman zdôraznil, že 65% mužov len zhoršuje konflikt počas hádky.
Stevenova reakcia naznačuje, že nenačúva svojej manželke. Namiesto toho zaujal obrannú pozíciu a otočil to proti nej. Kritika, obranný postoj, pohŕdanie a ignorácia – signály toho, že muž nebude robiť žiadne ústupky.
Samozrejme, že na tom, aby bolo manželstvo šťastné, by mali pracovať obaja partneri. Väčšina žien to aj robí, no u mužov to je zriedkavejšie. Kvôli tomu, pravdepodobnosť rozvodu u párov, kde muž nie je ochotný deliť sa o moc so svojou ženou, sa zvyšuje k 81%-ám.
Rozdiely v detstve
Všetko sa začína v detstve. Chlapci sa hrajú spolu, sústredia sa na víťazstvo a nezaujíma ich trápenie druhých hráčov. Ak si jeden rozbije koleno, zvyšok tomu nevenuje pozornosť a hra pokračuje ďalej.
Pre dievčatá sú emócie hlavnou prioritou. Ak jedno z dievčat povie: „Ja sa s vami nekamarátim“, hra sa skončila a pokračovať bude až vtedy, keď sa zmieria. Dievčenské hry ich dokážu lepšie pripraviť na rodinný život ako tie chlapčenské.
Samozrejme, že nie vždy to tak je, no v priemere len 35% mužov je obdarených vyvinutou emocionálnou inteligenciou.
Následky na rodinu
Mužom, ktorým chýba emocionálna inteligencia, odmietajú ustupovať svojim manželkám. Majú strach, že stratia svoju moc a tým pádom aj ženy zaujmú podobný postoj ako oni.
Muži s rozvinutou emocionálnou inteligenciou berú na vedomie pocity svojej ženy, pretože si ich vážia a rešpektujú. Keď sa žena potrebuje porozprávať, muž vypne futbal a vypočuje ju. Vyberá si „my“ namiesto „ja“. Snaží sa pochopiť vnútorný svet svojej manželky a to ich spoločne posúva dopredu. Ich uspokojenie zo sexu, vzťahov a života je vo všeobecnosti oveľa vyššie, ako u mužov s nízkou emocionálnou inteligenciou. Ich ženy k ním budú hlboko naviazané.
Taktiež budú lepšími otcami, pretože sa neboja emócií a budú učiť svoje deti, aby aj oni vedeli rešpektovať vlastné a cudzie pocity.
Ako rozviť emocionálnu inteligenciu?
- Hovorte o svojich emóciách: „Som sklamaný“, „Som tak rada“, „toto ťa môže uraziť“.
- Pozorujte a uvedomujte si svoje emócie: “ Som naštvaný“, „Si taká šťastná keď…“.
- Venujte pozornosť emóciám ľudí z vášho blízkeho okolia.
- Nebojte sa ukázať úprimné pocity. Pokojne si poplačte, ak chcete. Smejte sa.
zdroj: adme.ru / pexels.com Warner Bros.
