V 1950-tých rokoch americká vláda vykonala veľa experimentov s halucinogénnymi drogami (v skutočnosti, ak ste videli film „The Men Who Stare At Goats“ viete, že americká vláda vykonala experimenty rôzneho druhu). Jeden z týchto experimentov zahŕňal podávanie ľuďom (testovaným subjektom) merané množstva LSD a následne sledovali ich správanie.
- Čas: 20 minút po prvej dávke (50ug)
Pozorujúci lekár – pacient sa rozhodne začať kresliť s dreveným uhlím. Podmienky normálne, žiaden účinok na liek.
- Čas: 85 minút po prvej dávke a 20 minút po druhej dávke (50ug + 50ug)
Pacient sa zdá byt v eufórii. „Vidím Vás jasne, tak jasne. To…ty…to je všetko.. mam trochu ťažkosti s ovládaním tejto ceruzky.“ Zdá sa že chce pokračovať
- Čas: 2 hodiny 30 minút po prvej dávke
Pacient sa zdá byť veľmi zameraný na kreslenie. „Obrysy sa zdajú byť normálne, ale veľmi živé – všetko sa mení farbou. Moja ruka musí nasledovať odvážny pohyb liniek. Mám pocit, že moje vedomie sa nachádza v mojej časti tela, ktoré je teraz veľmi aktívne – moja ruka, lakte, môj jazyk.“
- Čas: 2 hodiny 32 minút po prvej dávke
Zdá sa, že sa pacient zachytil o svoju podložku na papier. „Snažím sa o ďalšiu kresbu. Obrysy modelu sú normálne, ale teraz tie z mojich kresieb nie sú. Obrys mojej ruky taktiež je divný. Nie je to veľmi dobrá kresba, že? Vzdávam sa… skúsim to znova…“
- Čas: 2 hodiny 35 minút po prvej dávke
Pacient s ďalšou kresbou rýchlo postupuje. „Nakreslím to jedným ťahom, bez zastavenia…. jedným ťahom, bez prerušenia.“ Po dokončení sa pacient začne smiať, potom ho niečo prekvapí na podlahe.
- Čas: 2 hodiny 45 minút po prvej dávke
Pacient sa snaží vliezť do škatule s aktivitami a je rozrušený. Pomaly reaguje na návrh aby ešte niečo nakreslil. Stál sa prevažne neverbálnym. „ja som… všetko je…. zmenené… volajú…. tvoja tvár…. prepletená….kto..“ Pacient mumle na melódiu (Znie to ako Thanks for the memoty)
- Čas: 4 hodiny 25 minút po prvej dávke
Pacient sa utiahol na lôžko kde ležal približne 2 hodiny a mával rukami vo vzduchu. Jeho návrat k činnosti je náhly a zameraný. Začína kresliť perom a vodovými farbami. „Toto bude najlepšia kresba, lepšia ako tá prvá. Ak nie som opatrný strácam kontrolu nad svojimi pohybmi, ale neviem, pretože viem. Ja viem.“ (toto opakovanie sa opakuje často). Pacient urobí posledného pol tucta ťahov keď začne behať sem a tam po miestnosti.
- Čas: 5 hodín 45 minút po prvej dávke
Pacient sa stále pohybuje po miestnosti, pretína priestor v zložitých variáciách. Je to hodina a pol predtým ako sa usadí a znova začal kresliť. „Opäť cítim kolená, myslím, že sa začínam opotrebovať. Je to dosť dobrá kresba – táto ceruzka je veľmi ťažká na držanie“ (drží pastelku)
- Čas: 8 hodín po prvej dávke
Pacient sedí na poschodovej posteli. Oznamuje, že intoxikácia oslabuje, okrem občasného narušenia na našich tvárach. Žiadame o záverečnú kresbu, ktorú vytvorí s malým nadšením. „Nemám čo povedať o tejto poslednej kresbe, je to zlé a nezaujímavé, teraz chcem ísť domov.“
zdroj:boredpanda.com
