Fotografie priateľov pri Eiffelovej veži vyzerajú úplne bežné. Až kým sa nedozviete, aký príbeh sa za nimi skrýva

Na 32-ročného Američana Kevana Chandlera čakal nezávideniahodný osud: je pripútaný k invalidnému vozíku a jeho končatiny ho prestali poslúchať. Nikdy by mu nenapadlo, že vycestuje aj ďalej než k najbližšiemu supermarketu. Nakoniec sa dostal do Európy a nemieni sa zastaviť…

Prečítajte si o úžasom príbehu muža a jeho kamarátov, veríme, že vás inšpiruje k tomu, aby ste urobili niečo, čo ste doposiaľ považovali za nemožné.

Kevan má nevyliečiteľnú vrodenú chorobu – spinálnu svalovú artrofiu. Spôsobuje progresívnu slabosť svalov, v dôsledku čoho postupne stráca schopnosť hýbať sa. Kevan hovorí, že celý jeho život sa točil okolo kompromisu medzi tým, čo chcel urobiť a tý,, čo bol fyzicky schopný urobiť.

Nikdy však neprestal snívať a jeho najväčšou túžbou bolo cestovanie. Okrem kníh ho inšpirovala aj jeho sestra Connie, ktorá sa taktiež narodila so svalovou artrofiou, no nikdy ho neopustila a vždy ho vo všetkom podporovala.

Kevan mal veľké šťastie – traja verní priatelia. Jedného dňa sa rozhodli zrealizovať si spoločný sen: ísť na trojtýždňový výlet do zahraničia. No ako to urobiť, ak sa muž pohybuje len na invalidnom vozíku a na cestu nemajú dostatok peňazí?

Rozhodli sa teda vytvoriť projekt s názvom Nosíme Kevana (We Carry Kevan) a sľúbili, že po vyzbieraní potrebnej čiastky peňazí prezradia príbeh, „o akom svet ešte nepočul,“ – precestovať celú Európu, natočiť film a napísať knihu o ich zážitkoch.

Ľudia im na to odpovedali tým, že za 4 mesiaci vyzbierali potrebných 33-tisíc dolárov. Mnohí ľudia odkázaní na invalidný vozík im napísali: „Dali ste mi návod, ako sa pozerať na život iným spôsobom.“

Na myšlienku batohu pre Kevana prišli počas jedného okamihu, keď sa raz rozhodli navštíviť podzemnú kanalizáciu v Greensboro. Kanalizačné potrubia určite nie sú vhodné pre invalidné vozíky, takže jeho spoločníci muža jednoducho vložili do bežného batohu a zavesili na chrbát. Bolo to pohodlné a na ďalší výlet vytvorili špeciálny batoh. Jeho priatelia začali trénovať, aby ich chrbát prežil takúto záťaž.

Na našich cestách som bol ruksakom,“ žartuje Kevan. Spolu s kamarátmi z Anglicka, Írska a Francúzska liezli po horách, obdivovali nádherné scenérie a fotografovali sa pri Eiffelovej veži – to, čo je pre bežných turistov úplne normálne, sa zdalo byť pre muža so zdravotným postihnutím takmer nemožné. Z času na čas sa k nim pripojili dobrovoľníci, na ktorých tento príbeh zapôsobil a vzali si Kevana aj na svoje plecia, aby mohol toho vidieť čo najviac.

V súčastnosti Kevan s priateľmi plánuje výlet do Číny a už sa im podarilo vyzbierať 20 000 dolárov (chýba im ešte 5 000). Nebude to len o putovaní, okrem pamätihodností chcú navštíviť centrá na pomoc sirotám so zdravotným postihnutím, podarovať im nejaké darčeky a ukázať, že každý môže žiť svoj život naplno. Kevan prezradil svoje motto: „Ak niečo chcete, nájdite si spôsob, ako to urobiť.“ Kevanov tím priateľov tiež plánuje začať s výrobou batohov pre ľudí so zdravotným obmedzením.

Už ste si niekedy povedali, že sa niečo nedá? Veríme, že po prečítaní tohto článku zmeníte svoj názor!

 

zdroj:adme.ru

Chod hore