Deti vám nepovedia, čo ich trápi. Zvyčajne hovoria: „Bolí ma brucho.“

Deti počas svojho dospievania zažívajú množstvo emócií. Vedia, že ich pocity sa môžu rôzniť a niektoré sú dokonca aj zlé, no nemajú skúsenosti, aby vedeli pochopiť, s čím sa to vlastné potykajú. Svojim rodičom tak povedia, že niečo nie je v poriadku, no nie sú si istí, čo konkrétne to je.

Nechajte svoje deti vidieť veci odlišne, nesnažte sa v nich vypestovať iný svetonázor alebo pohľad na súčasnú situáciu. Pocity dieťaťa sa neustále menia a proces dospievania len prispieva k jeho stavu zmätenosti. Bolo by preto nesprávne, keby ste začali robiť unáhlené závery o zdraví vášho dieťaťa. Deti by mali svojim rodičom povedať o svojich príznakoch, očakávajúc, že od nich dostanú múdre rady a pomoc.

Až donedávna väčšina dospelých vôbec nevedela o existencii duševných porúch u detí, okrem  tých známejších ako ADHD a iných bežných behaviorálnych problémov.

Dokonca ani  my dospelí stále neberieme úzkosť tak vážne, ako by sme možno mali.

Väčšina ľudí má tendenciu si myslieť, že úzkosť je len obyčajným prejavom strachu. V skutočnosti sa to netýka len strachu, niekedy sa do toho môže zapojiť aj pocit vyčerpanosti.

Ktoré dieťa nie je vystavené situácii, kedy sa chce schovať za svojich rodičov, pretože počulo divné zvuky? Takéto momenty vyvolávajú u detí strach. Ten by však nemal byť dôvodom na znepokojenie jeho rodičov. No niekedy sa u detí vyvinie úzkostná porucha, ktorá ovplyvňuje ich vzťahy, vzdelanie a celkovú kvalitu života.

Podľa štúdií najmenej 1 z 8 súčasných detí trpí úzkostnou poruchou.

Ak tomu ich rodičia nevenujú dôležitú pozornosť, môže sa pretransformovať do zložitejšej formy, ktorá zabráni dieťaťu vychádzať so svojimi rovesníkmi, čo je dôvodom k vytvoreniu nespavosti či dokonca závislosti na škodlivých látkach.

Nanešťastie, ignorovanie úzkostnej poruchy môže u dieťaťa vyvolať pocit bezvýznamnosti a môže viesť k zlyhaniu v škole, čo bráni plnému využitiu jeho potenciálu. Ďalším dôsledkom nečinnosti rodičov je výskyt depresie. No ako možno zabrániť takémuto tragickému scenáru?

Naučte sa rozpoznať volanie vášho dieťaťa o pomoc. Niekedy sa môžu jeho stavy úzkosti prejaviť neočakávaným spôsobom. Preto pozorne sledujte nasledujúce príznaky:

  • Pretrvávajúca bolesť brucha v stresových situáciách
  • Nepokoj
  • Problémové správanie
  • Vyhýbanie sa ľuďom a situáciám aj pri najmenšom náznaku stresu
  • Plač v prípade problémov
  • Problémy pri riešení problémov
  • Extrémny perfekcionizmus
  • Neadekvátny mechanizmus adaptovať sa alebo sebapoškodzovanie (dieťa hryzie, škriabe, štípe sa alebo si trhá vlasy).

Ak vidíte, že dieťa je pod neustálym stresom a ovplyvňuje to jeho každodenný život, odporúčame vám, aby ste vyhľadali pomoc u špecialistu. Včasná diagnóza zvyšuje pravdepodobnosť pozitívneho účinku psychologickej pomoci bez ďalšieho lekárskeho zásahu.

Ale najdôležitejšou vecou je počúvať vaše deti (samozrejme, s rozumom). Použite svoje vedomosti, sledujte bežné správanie dieťaťa a jeho návyky. Takéto jednoduché konanie zo strany rodičov môže skutočne pomôcť dieťaťu prekonať akékoľvek ťažkosti v jeho živote.

zdroj: cluber.com.ua

Chod hore