Môj sused prišiel na to, ako si vybaviť dvor pri svojom dome. Je to veľmi jednoduchý, obyčajný človek, ktorý sa nikdy nezaujímal o prácu na záhrade, všetko robil neochotne. Vždy zamyslený… Nikdy sme spolu nekomunikovali a nikdy sa nesnažil nadviazať rozhovor pri stretnutí.

Počas chladných jarných dní som si všimla, že sused sa pohybuje po dvore s dlhými tyčami. Asi sa rozhodol poupratovať garáž, veď je už na čase.

  

Po dvoch hodinách ma vyrušili akési zvuky. Koly. On zatĺkol do zeme koly, drevené tyče s takou zúrivosťou… A výsledok práce. Mala som zmiešané pocity.

Ako si vybaviť dvor

Začala sa práca. Muž vláčil dosky a tvoril rýchlo a profesionálne. Nemohla som odolať a spýtala sa, čo sa deje. Aký druh drevenej steny sa stavia? Snáď je unavený od susedov, myslela som si, alebo sa rozhodol izolovať sa, aby nemusel vidieť nikoho! Chápem jeho pocity. Ľudia sú tak nemiestni, niekedy chcem byť aj ja sama, ako to je v príbehu „Prázdniny“ od Raya Bradburyho.

  

Odpoveď milého suseda ma prekvapila. Povedal, že si nedávno prečítal akúsi knihu a tá zmenila jeho život od základu. Hovoril, že žil len pre seba, myslel len na seba. A tak málo radosti si v živote užil. On viedol šedý, jednotvárny život.

Preto sa rozhodol vytvoriť útulné miesto na svojom dvore, aby mohol pozvať na návštevu dobrých ľudí a sám mohol relaxovať v pohodlí. Taká otvorená veranda, až je to kochanie sa pre oči.

Večer na majiteľ pozval na návštevu. Rozhodla som sa ho opýtať, akú knihu čítal. Suseda som nepoznala. Ako keby niekto nahradil skľúčeného a životom znudeného človeka.

  

Nikdy sme sa tak duševno nerozprávali. Rozhovor sa vždy týkal len témy domu. Opýtala som sa ho na nápad rekonštrukcie. Sused sa priznal, že máva podivné sny, v ktorým nie je on sám, ale niekto cudzí. Nemá hnedé vlasy, ale blonďavé…

Na internete si pozrel niekoľko fotografii a to mu vnuknulo pokúsiť sa niečo urobiť. Tieto fotografie máte možnosť vidieť, milý čitateľ. Možno vás tiež budú inšpirovať, je to dobrovoľné. Niekedy je dobré len obdivovať.

Je to taký sud – cieľ suseda. V najbližších dňoch sa bude snažiť nájsť taký a prerobí ho pre potešenie pre druhých. Ospravedlňuje sa za stratené roky. Nevedel komunikovať, nevedel oceniť druhých. Ľahko sa pohádal a tým stratil milovaných. Pred niekoľkými rokmi odišla od neho žena a Anton upadol do bezvedomia. Nič sa mu nechcelo.

Jeho snom, je žiť po novom, stretnúť dobrú ženu, hoci už nie je mladý. Ale nikdy nie je neskoro niečo na sebe zmeniť. Nie počet prežitých rokov určuje vek a schopnosť človeka, ale čo je najdôležitejšie, túžba naučiť sa niečo nové.

Čo vás inšpiruje? Antona inšpiroval náhodný človek, dedko, ktorý zbieral uhorky, ktoré vyhadzovali neďalekí občania pri prechádzaní cez koľaje. Dedko bol divný. Ako vták, ktorý zbiera omrvinky a potom je zem taká čistá-čistá.

Sused sa priznal, že už dávno neplakal. On bezcieľne trávil svoje dni, necenil si dobro, ktoré urobili druhí. A čo je najsmutnejšie – on sám nič dobré neurobil a to už má po 40… Jednoducho tak, neľutuje svoj čas, aby sa pokúsil o záujem o druhých, tak ako ten dedko. To je to, čo naozaj chce.

  

Anton zavolal svojim priateľom, s ktorými nehovoril dlhú dobu. Preplakal celú noc. Tak veľmi sa chcel vrátiť do doby pred 15 rokmi.  Ale čo už, stroj času neexistuje.

Tak som sa spýtala suseda, prečo sa rozhodol postaviť na dvore takú terasu. Veď táto téma bola pre mňa tiež aktuálna. Odkiaľ mám začať? Môj super zlý sused mi nedal žiadne odporúčania. Začal mi rozprávať akési podobenstvo o ťave a malo to na mňa silný dojem.

  

Existuje také príslovie: „Na Alaha sa spoľahni a ťavu priväzuj.“ Podivné podobenstvo, ale má to skrytý hlboký význam.

Bol raz jeden túlavý derviš a sním študent a ťava.

Je jasné, že keď je derviš túlavý, tak sa celú dobu zaoberá túlaním.

Ale derviš, je skutočne veľmi zbožný muž, sa nielen túlal, ale pravidelne pripomínal svojmu žiakovi:

„Dôveruj Alahovi. V každej životnej situácii dôveruj Alahovi.“

Avšak, okrem dôvery, mal žiak ešte ďalšie povinnosti, napríklad, každý večer, pred uložením sa na nocľah, musel uviazať ťavu.

Až jedného dňa, žiak bol veľmi unavený po celodennom putovaní a tak sa rozhodol spoliehať sa na dôveru v Alaha a ťavu nechal nezaviazanú.

  

Čo robil derviš, príbeh mlčí, či bol taktiež veľmi unavený a rýchlo zaspal, alebo sa venoval modlitbám, alebo sa úplne spoliehal na žiaka a neskontroloval si to.

A keď sa ráno prebudili, zistili, že oslobodená ťava sa rozhodla opustiť  zbožnú spoločnosť.

 

• A ty si ťavu nepriviazal?“ – spýtal sa zbožný derviš.

• Nie, však vy sám ste hovorili, že sa treba spoľahnúť na Alaha.“ – bránil sa žiak.

• Alahovi dôveruj, ale ťavu uväzuj, a vieš prečo?

• Prečo?

• Pretože Alah nemá druhé ruky, okrem tvojich.

 

Tento príbeh urobil na mňa dojem, ale bolo ťažké ho pochopiť. Začať niečo robiť, zmeniť svoj život k lepšiemu môže každý. Všetko je vo vašich rukách, a taktiež vaše domáce pohodlie a pohodlie vo vašom dvore. Ak využijete čo len jednu myšlienku z týchto fotografii, budem rada.

  

Sused mi dal oveľa viac, ako len príjemné posedenie v príjemnej prístavbe. Chcela som niečo zmeniť, podľahla som jeho nálade. Ako často sme ľahostajní k sebe k životu obyvateľov. Namiesto toho môžeme vytvoriť novú realitu, plnú významu, krásy a úžasných ľudí.

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku Lajk alebo ho budeš zdieľať 🙂 ďakujeme. 

  

zdroj:takprosto.cc