Prosím, nebuďte leniví a prečítajte si nasledujúci článok! Ľudia si často necenia toho, keď sa môžu len tak jednoducho nadýchnuť vzduchu, vychutnávať si slnečné lúče alebo sa prechádzať po uliciach rušného mesta…
Charlotte Kitleyová bola od začiatku roku 2013 redaktorkou stĺpčeka v slávnom anglickom vydavateľstve The Huffington Post. Nanešťastie, 16. septembra 2014 zomrela a ešte pred smrťou zanechala svojim čitateľom posledné posolstvo.
Tu sú riadky z jej krátkeho článku „List pre pozostalých“:
„Vždy som si rada všetko plánovala. Páčilo sa mi, keď som si mohla vytvoriť zoznam úloh, ktoré ma v ten deň čakali. Rada sa zapájam do nových projektov, no tak isto viem o isté veci stratiť záujem.
S rakovinou to je trochu inak. Nie je to tá vec, ktorá keď vás prestane baviť, odložíte ju na ďalší deň a venujete sa zaujímavejším aktivitám. Neexistuje žiaden prepínač, ktorý by prepínal dni podľa vášho želania. Mne sa to teda nepodarilo.
Od prvého dňa, keď som sa dozvedela, že mám rakovinu, bola som schopná podstúpiť rôzne vyšetrenia a užívať všetky lieky predpísané lekármi. Skúšala som tiež opustiť od štandardných metód liečby, začala som jesť tvaroh, kapustu a dala som sa na akupunktúru. Rakovina sa stala neoddeliteľnou súčasťou môjho života.
Dovolenky, strihanie vlasov, hodiny cestovania helikoptérou – to všetko záviselo od toho, ako bude prebiehať moje chemoterapie. Danny a Lucy (deti) sa stali rukojemníkmi môjho režimu. Poznali len toto, ale verím, že im to nezabránilo stať sa najlepšími a najláskavejšími deťmi. Bez ohľadu na to, ako veľmi sme sa snažili ochrániť pred mojou chorobou, všetko sa začalo rúcať ako domček z karát.
Raz, v deň mojich narodenín sa mi akosi pohoršilo. V nemocnici mi urobili niekoľko testov a výsledky boli strašné. Už sme si prestali plánovať veci na mesiace dopredu. Teraz sme počítali dni, možno týždne. Už som nedúfala, že opustím nemocnicu, no napriek všetkému sa mi podarilo vrátiť sa domov. Mohla som tak svoj zostávajúci čas stráviť s mojimi milovanými deťmi a manželom.
Počas toho, ako píšem tieto riadky, sedím na gauči, predávam svoje auto a organizujem si pohreb. Každé ráno sa zobúdzam s vďakou k Bohu, že môžem objať a pobozkať moje úžasné deti.
Keď to budete čítať, už tu nebudem. Ritchie (manžel) bude potrebovať čas na to, aby si zvykol a uvedomil, že už tu nie som. Uvidí ma vo sne, no po zobudení bude posteľ z jednej polovice prázdna. Zo skrinky si vyberie dve šálky, no potom si uvedomí, že kávu už pripravuje len pre seba. Lucy už nebudem môcť zapletať vlasy.
Danny stratí kocku z Lega, no nikto nebude vedieť, ako vlastne vyzerá a kde ju hľadať. Vy si budete čítať môj autorsky stĺpček a čakať nové publikácie, no žiadne ďalšie už neprídu. Toto je posledná kapitola…
…Ale to nie je koniec. Keď tu už nebudem, užívajte si svoj život! Vezmite ho do oboch rúk, stlačte a pretrepte. Precíťte každú sekundu. Milujte svoje deti. Nemáte ani poňatia, aké máte šťastie, že ich môžete ráno súriť, aby si čím skôr umyli zuby.
Objímte vašu lásku a ak vás v zápätí neobjíme aj ona, nájdite si niekoho, kto to urobí. Každý si zaslúži opätovanie svojich citov. Neuspokojujte sa s priemerom, či dokonca podpriemerom. Nájdite si prácu, ktorá vás bude baviť, no zároveň sa nestanete jej otrokom. Tancujte, smejte sa a jedzte s vašimi priateľmi. Silné a skutočné priateľstvo je nesmiernym požehnaním.
Priateľov si vyberajte vždy s rozumom, starajte sa o nich a dajte im celú svoju lásku. Obklopte sa peknými vecami. Život je plný sivých odtieňov a smútku, preto doň musíte pridať žiarivé farby. Krása existuje vo všetkom, niekedy sa len na ňu stačí pozrieť zblízka, aby ste si ju naozaj všimli.
Tak, to je pravdepodobne všetko. Ďakujem všetkým za láskavosť, ktorú 36 rokov pociťovala. Od dievčat, ktoré ma popichali so žihľavou až po ovdovených mužov, ktorí sa vo svoje posledné dni sťažovali na svoje ženy, pretože ich deti nepripravili na ich smrť. Všetci mi dopomohli k tomu, aby som sa dnes stala tým, kým som.
Prosím, neplytvajte vašu lásku na mňa, venujte ju Ritchiemu, deťom a všetkým vašim blízkym. A dnes, keď zhasnete svetlo, nájdite si na nebi hviezdu. Tam si popíjam svoju obľúbenú Piña coladu a vychutnávam si krabičku drahých čokoládových bonbónov.
Dobrú noc, dovidenia, Boh vám žehnaj!”
Vaša Charlie.“
Niekedy sú tieto rozlúčkové listy či výkriky duše studenou sprchou pre všetkých zdravých ľudí. Ide o akúsi formu vytriezvenia zo zabehnutého kolobehu života. Ako často sa trápime kvôli maličkostiam – ovisnuté brucho, pokazený účes, zlomený necht. Ak sa však pozeráte smrti priamo do očí, najdôležitejšia je milovať a užívať si život plnými dúškami.
Podeľte sa o túto životnú skúsenosť aj s vašimi priateľmi na Facebooku. Možno aj oni práve prechádzajú náročným obdobím, no po prečítaní zmenia pohľad a vnímanie na určité veci…
zdroj:videoboom.cc
